Aj keď kolektívne vyjednávanie o kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa vo verejnej správe stále predbieha, minister financií pri predstavení Rozpočtu verejnej správy na roky 2021 – 2023 dňa 14. októbra 2020 už odkázal, že valorizácia platov nebude. Pritom 16. októbra 2020 sa konalo ešte len druhé kolo kolektívneho vyjednávania a odbory očakávajú, že sa v priebehu vyjednávania predložia argumenty, možno aj ústupky z jednej či druhej strany k jednotlivým navrhovaným bodom oboch kolektívnych zmlúv. Preto sa to volá vyjednávanie.
Navyše, zákon o štátnom rozpočte na rok 2021 hovorí, že platové tarify pre štátnych a verejných zamestnancov sa majú síce zvýšiť o nula percent, ale ponecháva možnosť– ak sa v kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa na rok 2021 nedohodne inak.
Vládna strana vyjednávania zatiaľ zotrváva na nulovej valorizácii, čo môže byť pochopiteľné vzhľadom na ekonomické a sociálne dosahy neočakávanej pandémie nového koronavírusu SARS-COV-2.
Občania druhej kategórie
Na tlačovej besede k predstaveniu rozpočtu minister financií Eduard Heger povedal, že podľa neho nemožno očakávať, že sa zvýšia platy v štátnej a verejnej správe, ak sú ľudia v súkromnom sektore prepúšťaní z práce.
„Očakávať, že štát si bude zvyšovať platy tam, kde ostatní ľudia zažívajú prepustenie z práce, je podľa mňa prinajmenšom výsmech daňovým poplatníkom, ak nie aj niečo viac,“ povedal Heger.
Na vysvetlenie – „štát“, ktorý by si s výsmechom zvyšoval platy, sú zamestnanci pokrytí kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa, a to nie sú len zamestnanci ministerstiev a akísi úradníci a už vôbec nemajú svoje priemerné platy na úrovni platu ministra či poslanca Národnej rady SR.
Celkový počet zamestnancov pokrytých rozpočtom je takmer 428-tisíc, keďže sú tu započítané aj štátne podniky a samospráva; odhadujeme, že kolektívnymi zmluvami môže byť pokrytých 360-tisíc zamestnancov a pravdepodobne je to mierne nadnesené číslo. Ide o zamestnancov, ktorí pracujú v domovoch sociálnych služieb, na školách, obciach, úradoch práce, pobočkách Sociálnej poisťovne alebo ako účtovníci, upratovači, archivári, kuchári a ďalšie nespočetné množstvo pracovných pozícií, ktoré prispievajú k chodu štátu a poskytovaných služieb, ktoré sa v súčasnej pandemickej situácií ukázali také dôležité. Sú to aj zamestnanci, odborníci, experti, ktorí pomáhajú ministrom aj ďalším predstaviteľom vlády, píšu vyhlášky, opatrenia alebo zákony: sú to ľudia, bez ktorých by napríklad pán minister nemohol predložiť predstavený rozpočet.
Takisto to nie sú občania druhej kategórie, ktorí by si zaslúžili, aby sa na nich nahliadalo ako na príťaž, ktorá si nezaslúži žiadne navýšenie platov len preto, že ich zamestnávateľom je práve verejná správa. Aj títo zamestnanci žijú a pracujú na Slovensku, platia tu dane a odvody, nakupujú tovary a služby za ceny, ktoré medziročne stále rastú, rovnako ako ktorýkoľvek zamestnanec súkromného sektora.
Rovnaký meter na všetkých
Argumentom proti zvyšovaniu je, že štát nemôže zvyšovať platy, keď ostatní ľudia zažívajú prepustenie z práce a že vraj „uberanie v rozpočte nenájdeme“ a navyše „my sme tu tridsať rokov len priberali, priberali, priberali úradníkov a pomalinky by sme mali viacej úradníkov ako všetkých učiteľov, zdravotných sestier, lekárov, hasičov, policajtov dokopy“, ako objasnil predseda vlády SR.
O štruktúre verejnej správy a potrebe posilnenia niektorých profesií na úkor iných nemusíme polemizovať. Zamestnanosť vo verejnom sektore v rozpočte však bola ovplyvnená realizáciou niektorých opatrení vyplývajúcich z „Revízie výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe“ – príloha č. 3 Programu stability Slovenskej republiky na roky 2020 až 2023 schváleného vládou SR 18. 5. 2020 (nájdete TU). Už netreba ani spomínať, že aj tieto dokumenty boli priamo schválené vládou a neboli s nikým komunikované. Na základe revízie bolo do rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 premietnuté „zníženie osobných výdavkov a počtov úradníkov v ústrednej štátnej správe, zníženie počtu vysokoškolských učiteľov a nepedagogických zamestnancov, reflektujúce zmenu počtu študentov a medzinárodné ukazovatele a postupnú optimalizáciu počtu policajtov do roku 2027“. Takže uberanie v tom rozpočte predsa len nájdeme tak ako aj v súkromnom sektore a navyše vládni predstavitelia verejne komunikovali aj záväzok úspory na vlastnej réžii a osobných nákladov na úrovni 10 %.
Slovenský verejný sektor v porovnaní s EÚ
V revízii sa dozvedáme, že „slovenský verejný sektor zamestnáva mierne menší počet zamestnancov ako krajiny EÚ, vynakladá na nich nižší podiel výdavkov na HDP (9,3 % vs. 10,6 %) aj celkových verejných výdavkov (22,3 % vs. 24,7 %). Priemerná mzda vo verejnom sektore oproti súkromnému je relatívne nižšia v porovnaní so zahraničím, najviac zaostávajú učitelia. Verejní zamestnanci zarábajú o 7 % viac ako v súkromnom sektore, ale pri porovnaní podobných zamestnancov na podobných pozíciách, verejní zarábajú v priemere o 3 % menej ako súkromní. V krajinách EÚ je to v priemere o 7 % viac. Veľkú časť rozdielu tvoria nízke platy vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov štátu, ktorí zarobia v priemere o 11 % menej ako im podobní zamestnanci na podobných pozíciách v súkromnom sektore. Z medzinárodného pohľadu zaostávajú najviac platy učiteľov v regionálnom školstve, ktorí zarobia len 65 % priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaných, vo vyspelých krajinách vrátane EÚ to je viac ako 89 %. Naopak, relatívne vyššie platy v porovnaní so zahraničím majú najmä prokurátori.“ Revízia teda priznáva, že slovenský verejný sektor nie je prebujnený, potrebuje práve posilniť a upraviť štruktúru niektorých pracovných pozícií. Nie je nákladnejší ako v ostatných krajinách a priemerné platy sú v ňom tiež nižšie ako v súkromnom sektore. Celkovo vyššie priemerné platy vo verejnom sektore oproti súkromnému sektoru pravdepodobne zvyšujú nadpriemerne zarábajúci pracovníci a najmä pracovníci v riadiacich funkciách. Hm…
Zaťaženie rozpočtu
Predpokladáme, že navýšenie platových taríf, ktoré sú predmetom vyjednávania a ktoré sú nižšie ako priemerný plat týchto zamestnancov, by pri 1 % náraste predstavovali náklady okolo 64 mil. € ročne, pri 4 % náraste okolo 230 mil. € ročne a pri 7,4 % náraste okolo 430 mil. €. Ďalej je potrebné si uvedomiť, že ide o hrubé navýšenie platov vrátane daní, odvodov, ktoré sa vrátia naspäť do rozpočtu verejnej správy a pri minutí týchto peňazí na tovary a služby sa ďalšia časť vráti spolu s odvedenou DPH, čo prestavuje až 56 % z celkových nákladov na valorizáciu. Čiže čistý dosah na rozpočet je v skutočnosti na polovičnej úrovni.
Kde na to zobrať?
| Verejná správa spolu | 2020 R | 2020 OS | 2021 N | |
| Počet zamestnancov | (osoby) | 427 222 | 427 270 | 427 388 |
| Osobné výdavky | (tis. eur) | 9 195 037 | 9 746 678 | 9 625 298 |
| z toho: mzdové výdavky | (tis. eur) | 6 769 220 | 7 188 205 | 7 074 584 |
| Priemerný mzdový výdavok | (eur) | 1 320,39 | 1 401,96 | 1 379,42 |
Na rok 2021 sa rozpočtuje zvýšený počet zamestnancov verejnej správy a nižší objem osobných výdavkov ako v roku 2020. Predpokladáme, že zvýšené osobné výdavky v roku 2020 v sebe najskôr nesú aj vyplatené odstupné a odchodné v dôsledku prepúšťania, keďže oproti predchádzajúcemu rozpočtu narástli o 550 mil. €, čo by potvrdzovalo aj to, že v ďalšom roku klesá priemerný mzdový výdavok.
Mierne vyšší počet zamestnancov na rok 2021 oproti roku 2020 znamená, že zároveň sa musel niekde navyšovať počet zamestnancov; môže ísť napríklad o dôsledok zriadenia nových inštitúcií (Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR, podpredseda vlády SR pre legislatívu a pod.). Oproti predchádzajúcemu rozpočtu na obdobie 2020 – 2022 sa na rok 2021 rozpočtuje o 398 zamestnancov menej s osobnými nákladmi vyššími takmer o 65 mil. €. V predchádzajúcom rozpočte na rok 2021 pritom objem osobných nákladov už zohľadňoval nárast počtu zamestnancov, ako aj zvýšenie priemerného mzdového výdavku na zamestnanca o 3,85 %.
Pri týchto údajoch môžeme predpokladať, že rozpočtovaný objem osobných výdavkov v sebe nesie rezervu 4,5 % nárastu platov alebo rezerv na vyplatenie odstupného alebo odchodného.
Nakoniec k férovosti
„Tieto platy budúci rok nemôžu byť valorizované, je to veľmi zodpovedné a férové,“
povedal na tlačovej besede minister financií Eduard Heger.
V kontexte krízovej situácie tento výrok znie veľmi zodpovedne. V kontexte návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2021, v ktorom „sa pre zamestnancov financovaných zo štátneho rozpočtu s valorizáciou platov neuvažuje“, ale počíta s tým, že „medziročne vzrastú platy ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov a ostatných zamestnancov naviazaných na priemernú nominálnu mesačnú mzdu zamestnanca v hospodárstve SR“, to za férové považovať nemožno, aj keď si vážime, že sa počíta s rastom platov zdravotníckych zamestnancov.
Bežní zamestnanci plniaci si svoje povinnosti, pracujúci v prvej línií, preťažení z vybavovania pomoci pre podnikateľské subjekty a pod. dostanú k svojím výplatám 0 %, ale na ústavných činiteľov, sudcov a prokurátorov sa financie našli. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR bola v roku 2019 na úrovni 1 092 € a stúpla z 1 013 € v roku 2018, teda o 7,8 %. To je prinajmenšom výsmech zamestnancom verejnej správy.
