Odkedy Európska komisia predstavila cieľ vytvoriť Plán obnovy a odolnosti v máji 2020, požadovali sme, aby bol tvorený zapojením čo najširšieho spektra aktérov, podrobený odbornej diskusii a aby do jeho tvorby boli aktívne zapojení sociálni partneri, čo bolo aj základnou požiadavkou Európskej komisie. Keďže sa tak nestalo, výsledkom je takmer 2500 pripomienok predložených počas desiatich dní v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Napriek časovému stresu, keďže Slovensko má Plán obnovy odovzdať do Bruselu do 30. apríla, sme sa predsa len nádejali, že bude prerokovaný aspoň na Hospodárskej a sociálnej rade SR. Žiaľ, Plán obnovy z dôvodu množstva pripomienok, ktoré nebolo možné za taký krátky časový úsek vyhodnotiť, na dnešnú tripartitu predložený nebol.
Napriek tomu sociálni partneri priamo na rokovaní požadovali, aby bol Plán obnovy a odolnosti prerokovaný na tripartite pred jeho odoslaním. Prítomný predseda vlády SR Eduard Heger, deklaroval dôležitosť sociálneho dialógu a konštruktívnu spoluprácu počas celého funkčného obdobia. Vzhľadom na rozsah pripomienok, samotného dokumentu a krátkosť času, nebolo možné Plán obnovy a odolnosti predložiť priamo na rokovanie HSR, a o to väčšia pozornosť sa podľa premiéra SR bude venovať vyhodnoteniu medzirezortného pripomienkového konania a Plán obnovy a odolnosti sa následne predloží na mimoriadne rokovanie HSR SR. Zároveň premiér SR informoval, že v priebehu implementácie Plánu obnovy a odolnosti bude možná jeho aktualizácia na konkrétne aplikačné poznatky.
Na druhom plenárnom zasadnutí HSR SR v tomto roku boli prerokované materiály predložené sociálnymi partnermi (Plné znenie všetkých predkladaných návrhov, ako aj stanoviská jednotlivých sociálnych partnerov sa nachádzajú na TU). KOZ SR venovala pozornosť všetkým predloženým materiálom, z ktorých vyberáme pre nás najdôležitejšie.
Už vo februári HSR diskutovala o realizácii zákona o tripartite v praxi. KOZ SR zásadne nesúhlasila s úpravou reprezentatívnosti na strane zástupcov zamestnancov a žiadali sme ponechať súčasný právny stav overený praxou (zákon účinný v nezmenenom znení od roku 2007). Na dnešnú tripartitu bol z dielne ministerstva práce predložený návrh Rokovaciemu poriadku Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky, a to nielen z dôvodu jeho zosúladenia s prijatou novelou zákona č. 103/2007 Z. z. o trojstranných konzultáciách na celoštátnej úrovni a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o tripartite), ktorá nadobudla účinnosť 1. marca 2021, ale aj z dôvodu potreby aktualizácie, ktorá vyplynula z praxe, najmä z prechodu od písomnej formy zasielania dokumentov k elektronickej, ako aj z dôvodu zakotvenia možnej online formy rokovania HSR SR. KOZ nesúhlasí s novelou zákona o tripartite č. 76/2021 Z. z, ale zároveň berie na vedomie, že zmena rokovacieho poriadku reaguje na zmenu legislatívy. Mali sme však k rokovaciemu poriadku niekoľko pripomienok.
Z dôvodu predložených rozporných stanovísk sociálnych partnerov k návrhu Rokovacieho poriadku, MPSVR SR navrhlo stiahnuť predmetný materiál do času odstránenia rozporov a predložiť ho až na nasledujúce rokovanie HSR SR s čím sociálni partneri súhlasili.
Hospodárska a sociálna rada SR ďalej schválila a posunula na ďalšie legislatívne konanie: Informatívnu správu o vyhľadávaní a potieraní nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania za rok 2020 a Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. KOZ SR nemala k predloženým materiálom pripomienky.
Rovnako sme nemali pripomienky k Návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ku Stratégii a akčnému plánu na zlepšenie postavenia Slovenska v indexe DESI do roku 2025 o úrovni digitalizácie ekonomiky a spoločnosti v EÚ, ako aj k Návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Všetky spomenuté materiály boli HSR SR schválené a odporučené na ďalšie legislatívne konanie, okrem Návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý bol po diskusii stiahnutý predkladateľom a po ďalších konzultáciách so sociálnymi partnermi bude opätovne predložený na rokovanie HSR SR.
Sociálni partneri prezentovali aj ďalšie vlastné podnety týkajúce sa najmä súčasných sociálno-ekonomických opatrení v súvislosti s pandemickou situáciou. Išlo napríklad o povinnosť mať prekryté horné dýchacie cesty respirátorom vo všetkých vnútorných priestoroch, teda aj na pracoviskách pri výkone práce. KOZ SR upozornila, že existujúce výnimky pre zamestnancov nie sú dostatočné a uplatniteľné v praxi. Príkladom je hromadná doprava, kde vodiči vykonávajú prácu v uzatvorenom priestore (kabíne), a napriek tomu zamestnancom nebolo umožnené mať prekryté horné dýchacie cesty len obyčajným rúškom. KOZ SR prezentovala obavu, že pri nosení respirátora sa ohrozuje nie len vodič kabíny, z dôvodu diskonfortu dýchania, ale aj cestujúca verejnosť. Ďalej poukázala aj na zamestnancov výrobných podnikov, ktorí nie sú síce zaradení v 3. alebo 4. kategórii, ale výkon ich práce je náročný. Hlavný hygienik SR, Ján Mikas zaradí prerokovanie vyhlášky, ktorá bude reflektovať požiadavky ohľadom nosenia respirátorov na najbližšie zasadnutie pandemickej komisie.
Sociálni partneri prekovali aj opatrenia na oživenie ekonomiky, ako aj na odškodnenie postihnutých prevádzok. KOZ SR v tejto súvislosti opätovne upozornila najmä na verejné dopravné podniky, ktoré boli pandémiou výrazne zasiahnuté, ale kompenzácie sa na nich nevzťahujú. Takáto situácia je neudržateľná, spôsobuje prepúšťanie zamestnancov a už v súčasnosti vedie k sociálnym nepokojom v podobe štrajkov odborárov v dopravných podnikoch v Bratislave a Košiciach.
