Trh práce sa výrazne mení. Diplom už preto nemusí byť najlepším meradlom toho, čo človek naozaj vie. Štúdia OECD Trh práce založený na schopnostiach (A Skills-First Labour Market) ukazuje, že v budúcnosti budú oveľa dôležitejšie konkrétne schopnosti a zručnosti pracovníkov.
Trh práce v krajinách OECD prechádza výraznou zmenou. Digitalizácia, umelá inteligencia, zelená transformácia, demografické zmeny aj nové spôsoby organizácie práce menia požiadavky na zamestnancov rýchlejšie, než sa im dokážu prispôsobovať tradičné vzdelávacie systémy. Zamestnávatelia pritom čoraz častejšie hovoria o nedostatku ľudí s potrebnými schopnosťami, zatiaľ čo časť pracovníkov svoje schopnosti v súčasnom zamestnaní naplno nevyužíva.
OECD preto upozorňuje, že riešením môže byť prechod od trhu práce založeného predovšetkým na formálnej kvalifikácii k systému, ktorý bude oveľa viac sledovať to, čo človek skutočne vie a dokáže. Neznamená to však koniec vysokoškolských diplomov. Tie zostávajú dôležité, mali by však byť doplnené presnejšími informáciami o konkrétnych schopnostiach pracovníka.
Diplom už nemusí byť dostatočným dôkazom schopností
Tradičný pracovný trh často funguje podľa jednoduchého princípu: zamestnávateľ vidí vzdelanie, pracovnú pozíciu a predchádzajúcu prax a na ich základe odhaduje, čo uchádzač dokáže. Problémom je, že diplom nemusí presne odrážať skutočné schopnosti človeka. Časť zručností môže vzniknúť priamo v práci, prostredníctvom neformálneho vzdelávania, samoštúdia alebo životných skúseností.
OECD upozorňuje, že medzi formálnou kvalifikáciou a skutočnými schopnosťami pracovníkov existuje značný nesúlad. Aj ľudia, ktorých vzdelanie formálne zodpovedá ich pracovnej pozícii, môžu mať schopnosti, ktoré nezodpovedajú tomu, čo od nich práca vyžaduje. Naopak, človek, ktorý je podľa diplomu „nedostatočne kvalifikovaný“, môže mať v skutočnosti dostatok schopností na úspešné zvládnutie práce.
Práve preto OECD hovorí o prístupe skills-first, teda „najprv schopnosti“. Pri prijímaní do zamestnania by sa nemalo rozhodovať iba podľa toho, akú školu človek absolvoval alebo aký pracovný titul má, ale predovšetkým podľa toho, aké konkrétne znalosti a zručnosti dokáže preukázať.
Takýto prístup môže byť výhodný aj pre samotných zamestnancov. Otvára totiž pracovné príležitosti ľuďom, ktorí nemajú tradičnú kvalifikáciu, ale potrebné schopnosti získali napríklad dlhoročnou praxou. Lepšie spárovanie schopností človeka s požiadavkami pracovného miesta môže zároveň zvýšiť produktivitu, spokojnosť v práci a znížiť fluktuáciu. OECD uvádza, že spokojnosť pracovníkov je vyššia vtedy, keď ich schopnosti zodpovedajú požiadavkám pracovného miesta.
Od diplomu k celoživotnému vzdelávaniu
Prechod na „skills-first“ trh však neznamená iba zmenu spôsobu náboru zamestnancov. OECD ho chápe ako oveľa širšiu systémovú zmenu. Jej základom sú dva piliere: neustále rozvíjanie schopností a ich uznávanie.
Vzdelávanie by sa preto nemalo končiť získaním diplomu v mladosti. Pracovníci budú počas kariéry potrebovať svoje schopnosti pravidelne aktualizovať a dopĺňať. Pomôcť môžu kratšie vzdelávacie moduly, mikrocertifikáty či iné formy flexibilného vzdelávania, ktoré umožnia človeku získať konkrétnu zručnosť bez toho, aby musel absolvovať celý študijný program.
Takéto vzdelávanie však musí byť prepojené s reálnymi potrebami trhu práce. Zamestnávatelia by preto nemali byť iba „spotrebiteľmi“ vzdelávania, ale mali by sa podieľať aj na jeho tvorbe. Dôležitú úlohu majú aj štát, školy, vzdelávacie inštitúcie a sociálni partneri.
Veľkou témou je aj uznávanie schopností získaných mimo formálneho vzdelávania. Pracovník môže mať napríklad desaťročnú prax v určitom odbore, no jeho skúsenosti nemusia byť formálne uznané. OECD preto zdôrazňuje význam systémov uznávania predchádzajúceho vzdelávania a pracovných skúseností. Rozvíjajú sa tiež tzv. skills pasy, ktoré umožňujú zhromažďovať a preukazovať informácie o získaných schopnostiach, vzdelávaní a pracovnej praxi.
Slovensko nemá čas nazvyš
Tento trend sa do značnej miery týka aj Slovenska. OECD uvádza, že v roku 2025 viac ako osem z desiatich zamestnávateľov na Slovensku uvádzalo problémy s hľadaním vhodne kvalifikovaných kandidátov. Slovensko tak patrilo spolu s Gréckom, Japonskom, Nemeckom a Írskom medzi krajiny, kde bol nedostatok vhodných zručností veľmi výrazný.
Zaujímavé však je, že Slovensko podľa OECD zároveň nepatrí medzi krajiny s najvyšším okamžitým tlakom na zavedenie „skills-first“ prístupu. V ukazovateli tlaku na zmenu sa nachádza skôr na nižšej úrovni. To však neznamená, že problém môže ignorovať. OECD upozorňuje, že aj krajiny s nižším krátkodobým tlakom môžu zavedením týchto princípov posilniť svoju odolnosť, inkluzívnosť a schopnosť reagovať na budúce zmeny.
Podľa OECD žiadna krajina zatiaľ nevytvorila úplne prepojený systém, v ktorom by sa vzdelávanie, rozvoj zručností, ich uznávanie a pracovný trh navzájom bez problémov prepájali. Medzi lídrov v celkovom prístupe patria Austrália, Švédsko a Francúzsko. Priemerné skóre krajín v novom indexe pripravenosti a využívania „skills-first“ prístupu dosahuje 0,58 na stupnici od 0 do 1.
Z analýzy vyplýva pre Slovensko pomerne jasné posolstvo. Nestačí len hovoriť o tom, že firmám chýbajú kvalifikovaní ľudia. Potrebné je lepšie identifikovať, aké konkrétne schopnosti ekonomika potrebuje, kde ich možno získať a ako ich môže pracovník preukázať. Rovnako dôležité je vytvoriť podmienky, aby sa ľudia mohli vzdelávať počas celého pracovného života – časovo, finančne aj organizačne.
Budúcnosť pracovného trhu tak nemusí patriť iba tým, ktorí majú „správny“ diplom. Čoraz viac môže rozhodovať to, čo človek skutočne vie, ako to dokáže preukázať a či je pripravený svoje schopnosti priebežne rozvíjať.
Zdroj: https://www.oecd.org/en/publications/a-skills-first-labour-market_2e1b85f0-en.html
