Iste ste zaregistrovali, že keď sa s niekým dáte do reči, zakaždým sa debata zvrtne na situáciu v spoločnosti. Je prirodzené, že ľudia komunikujú o témach, ktoré ich najviac trápia. Som na tom rovnako. Všimol som si však, že väčšina ľudí sa zameriava na problém, ktorý vidí alebo ktorý má vidieť. A tým je šíriaca sa nákaza koronavírusom.
Ľudia úprimne veria tomu, že slovenská vláda na čele s Matovičom sa snaží zachrániť ich životy, a nerozumejú oponentom, ktorí ju kritizujú. Ako som sa dopočul – „veď aj v ostatných krajinách sa prijímajú opatrenia“. Toto je presne tá skutočnosť, na ktorú sa spoliehajú predstavitelia výkonnej moci na Slovensku.
Ľudia budú hovoriť o korone, opatreniach proti nej, polemizovať o ich správnosti či porovnávať ich zo zahraničím. A v spleti týchto informácií širokej verejnosti uniknú „menej dôležité veci“, ako napríklad nedodržiavanie ústavy a zákonov. Tieto boli prijaté hlavne pre situácie, ktoré by inak v spoločnosti vyvolávali chaos. Zákony sú tými pravidlami, ktoré je potrebné dodržiavať za každých okolností.
Dnes sa všeobecný chaos zneužíva na maskovanie protizákonných skutkov. Ústavní činitelia bagatelizujú porušovanie zákona. A čo je na našej politickej scéne unikátom a jedinečným precedensom, vládni politici popierajú inštitúcie a pravidlá, ktoré sa v spoločnosti budovali niekoľko desaťročí. Ich základy siahajú do obdobia založenia prvej Československej republiky. Žiadna kríza nemá byť dôvodom na ohýbanie práv obyvateľstva pod zámienkou, že sa to deje v ich prospech.
Výnimočné opatrenia sa dajú vykonávať aj zákonným spôsobom. V opačnom prípade hrozí, že mocní podľahnú pokušeniu posúvať hranice svojej moci.
Diktátori vždy hovoria, že veľké veci si vyžadujú veľké obete, a tie obete prináša väčšinou ľud. Len taká poznámka na záver: Žiadne obdobie ani krajina, v ktorej ústavní činitelia nosili vojenské uniformy, nebola pre jej obyvateľov a demokraciu prívetivá.
