Nezamestnanosť mladých zostáva jedným z najpálčivejších problémov európskeho trhu práce. V júli tohto roka bolo v EÚ bez práce takmer 3 milióny ľudí mladších ako 25 rokov, čo predstavuje 15,1 percenta. Na Slovensku bolo nezamestnaných až 18 percent mladých, čo je výrazne viac ako je priemer EÚ.
Nezamestnanosť mladých má v európskej ekonomike špecifické postavenie. Mladí ľudia sú totiž pri nástupe na pracovný trh zraniteľnejší ako skúsení zamestnanci. Často ešte nemajú prax, ich kvalifikácia nemusí presne zodpovedať požiadavkám zamestnávateľov a pri hospodárskom spomalení patria medzi skupiny, ktorých sa zmeny na trhu práce môžu dotknúť pomerne rýchlo.
Najnovšie čísla Eurostatu ukazujú, že problém sa Európskej únii ani zďaleka nepodarilo odstrániť. V júli 2026 bolo v EÚ nezamestnaných 2,93 milióna mladých ľudí vo veku do 25 rokov. Miera nezamestnanosti mladých dosiahla 15,1 percenta. Oproti júnu síce klesla z 15,6 percenta, zároveň však bola o niečo vyššia než pred rokom, keď predstavovala 14,9 percenta.
Mladí sú na trhu práce najzraniteľnejší
Číslo 15,1 percenta však treba interpretovať správne. Neznamená to, že každý siedmy mladý človek v EÚ nemá zamestnanie. Eurostat totiž mieru nezamestnanosti počíta ako podiel nezamestnaných na pracovnej sile – teda na ľuďoch, ktorí pracujú alebo si prácu aktívne hľadajú. Do menovateľa sa preto nezapočítavajú napríklad študenti, ktorí nepracujú a ani si zamestnanie nehľadajú.
Napriek tomu je rozdiel medzi mladými a celou populáciou výrazný. Celková nezamestnanosť v EÚ dosiahla v júli 2026 iba 6,1 percenta. U mladých tak bola miera nezamestnanosti viac ako dvojnásobná. V absolútnych číslach bolo pritom v celej EÚ nezamestnaných 13,5 milióna ľudí, z toho takmer tri milióny mladších ako 25 rokov.
Rozdiely medzi členskými štátmi sú však obrovské. Kým v Nemecku bola júlová nezamestnanosť mladých iba 7,2 percenta a v Holandsku 8,6 percenta, v Španielsku dosahovala 22,9 percenta a vo Švédsku až 24,4 percenta. Nad hranicou 20 percent sa nachádzali aj Francúzsko, Portugalsko či Fínsko.
Na opačnom konci rebríčka sa tak nachádzajú krajiny s veľmi rozdielnymi modelmi fungovania trhu práce. Samotná miera nezamestnanosti preto nevysvetľuje všetky príčiny. Úlohu zohráva hospodársky rast, štruktúra ekonomiky, systém odborného vzdelávania, prechod absolventov zo školy do zamestnania, ale aj to, ako ľahko môžu mladí získať prvú pracovnú skúsenosť.
Slovensko vs V4
Slovensko patrí medzi krajiny, kde oproti priemeru EÚ je situácia mladých na trhu práce značne horšia. V júli 2026 dosiahla miera nezamestnanosti ľudí vo veku do 25 rokov až 18 percent. Pred rokom bola pritom na úrovni 15,7 percenta. Za jediný rok sa teda zvýšila o 2,3 percentuálneho bodu. V absolútnom vyjadrení bolo v júli na Slovensku podľa Eurostatu nezamestnaných približne 23-tisíc mladých ľudí.
Pri porovnaní s ostatnými krajinami V4 je slovenská pozícia nelichotivá. Česko malo v júli nezamestnanosť mladých 12,2 percenta, teda o 5,8 percentuálneho bodu menej než Slovensko. Poľsko bolo ešte nižšie – na úrovni 11,2 percenta a Maďarsko dosiahlo 15,2 percenta. Slovensko tak malo v rámci V4 v júli najvyššiu mieru nezamestnanosti mladých.
Zaujímavý je aj vývoj počas posledného roka. V Poľsku miera nezamestnanosti mladých klesla z 12,4 na 11,2 percenta. V Česku sa zvýšila z 10,1 na 12,2 percenta a v Maďarsku z 13,7 na 15,2 percenta. Na Slovensku však bol nárast ešte výraznejší – z 15,7 na 18 percent.
Slovensko teda nevyniká iba samotnou úrovňou nezamestnanosti mladých, ale aj jej medziročným nárastom. Navyše sa dostáva do situácie, keď je rozdiel oproti priemeru EÚ už takmer tri percentuálne body.
Práca po škole nie je samozrejmosť
Čísla zároveň upozorňujú na širší problém: úspešné ukončenie školy automaticky neznamená bezproblémový vstup na pracovný trh. Práve prvé mesiace a roky po ukončení vzdelávania môžu rozhodovať o ďalšej pracovnej dráhe človeka.
Pre ekonomiku pritom nejde iba o individuálny problém mladého nezamestnaného. Ak absolvent dlhšie zostáva mimo trhu práce, získava menej pracovných skúseností, vytvára si menej pracovných návykov a môže strácať kontakt s odborom, ktorý vyštudoval. Pre zamestnávateľov je zároveň menej atraktívny človek bez praxe, čo môže vytvárať začarovaný kruh: mladý človek nemá prácu preto, že nemá skúsenosti, a skúsenosti nemôže získať, pretože nemá prácu.
Dôležitú úlohu preto zohráva prepojenie vzdelávania s pracovným trhom. Prax počas štúdia, odborné stáže, duálne vzdelávanie či možnosť získať prvú pracovnú skúsenosť môžu uľahčiť prechod zo školy do zamestnania. Rovnako dôležité je, aby vzdelávací systém reagoval na meniacu sa štruktúru ekonomiky a požiadavky zamestnávateľov.
Slovenské čísla však ukazujú, že problém nemožno zredukovať iba na otázku kvalifikácie mladých. Ak má krajina v období relatívne nízkej celkovej nezamestnanosti až 18-percentnú nezamestnanosť ľudí do 25 rokov, ide aj o otázku schopnosti ekonomiky vytvárať pracovné príležitosti pre nových účastníkov trhu práce.
Zdroj: Eurostat
