Svetový deň za dôstojnú prácu, ktorý si odbory každoročne pripomínajú 7. októbra, sa tento rok zameria na mladých pracovníkov. Téma „Mladí pracujúci sa organizujú pre budúcnosť“ upozorňuje na generáciu, ktorá vstupuje do sveta práce v čase vysokých životných nákladov, neistých pracovných miest a slabnúcej istoty, že práca bude stačiť na dôstojný život. Odbory preto hovoria nielen o problémoch mladých, ale najmä o ich organizovaní a možnosti spolurozhodovať o budúcnosti práce.
Mladí ľudia v rôznych častiach sveta v uplynulom roku opakovane vyšli do ulíc. Dôvody a politické okolnosti boli odlišné, no medzi spoločné témy patrili vysoká nezamestnanosť mladých, nízke mzdy, neisté pracovné zmluvy a rastúce životné náklady. Medzinárodná odborová konfederácia (ITUC) preto v tohtoročnom Svetovom dni za dôstojnú prácu stavia do centra pozornosti práve mladých pracovníkov.
Problém sa pritom nekončí získaním prvého zamestnania. Mladí ľudia často začínajú pracovnú kariéru na dočasných zmluvách, cez agentúry, platformy alebo v iných formách neštandardnej práce. Európska odborová konfederácia (ETUC) upozorňuje, že práve mladí sú medzi pracovníkmi v neistých formách zamestnania nadpriemerne zastúpení. Neistota pritom neznamená iba riziko straty zamestnania. Môže sťažovať získanie bývania, založenie rodiny, plánovanie budúcnosti či prístup k sociálnej ochrane.
Dobrým príkladom sú stáže. Podľa ETUC v Európe absolvuje stáže približne 3,1 milióna mladých ľudí a polovica z nich je podľa odborovej konfederácie neplatená. Stáž, ktorá mala pôvodne predstavovať prechod medzi vzdelávaním a pracovným životom, sa tak môže v niektorých prípadoch zmeniť na náhradu riadneho pracovného pomeru.
Slovensko: mladí si prácu nájdu, otázkou je jej kvalita
Slovensko pritom nepatrí medzi krajiny s dramaticky vysokou nezamestnanosťou mladých. Podľa Eurostatu dosiahla v roku 2025 nezamestnanosť ľudí vo veku 15 až 24 rokov na Slovensku 15,3 percenta, čo bolo približne na úrovni priemeru EÚ (15,2 %). Slovensko však zaostáva v miere zamestnanosti mladých vo veku 20 až 29 rokov: v roku 2025 dosiahla 59,3 percenta, zatiaľ čo priemer EÚ bol 65,6 percenta. Podiel mladých vo veku 15 až 29 rokov, ktorí nepracovali ani neštudovali, bol na Slovensku 11,1 percenta, oproti 11 percentám v celej EÚ. Slovensko teda nie je v európskom porovnaní výnimočné rozsahom nezamestnanosti mladých, no problémom zostáva slabšie zapojenie mladých do trhu práce a kvalita pracovných príležitostí.
Pre slovenských mladých pracovníkov je pritom dôležitá aj otázka mzdy. Ak prvé zamestnanie znamená nízky príjem, neistú zmluvu a zároveň vysoké náklady na bývanie, výsledkom nemusí byť ekonomická samostatnosť, ale pokračujúca závislosť od rodičov. To je problém nielen jednotlivca, ale aj celej spoločnosti, ktorá potrebuje, aby mladí ľudia mohli samostatne bývať, zakladať rodiny a plánovať svoju budúcnosť. A tak nečudo, že mladí Slováci a Slovensky využívajú „mama hotel“ takmer najdlhšie v Európe.
Organizovanie namiesto rezignácie
Práve preto tohtoročná kampaň ITUC nechce zostať iba pri upozorňovaní na problémy mladých. Jej ústredným slovom je organizovanie. Mladí pracovníci podľa odborov nemajú byť iba objektom politík trhu práce, ale aktívnymi účastníkmi rozhodovania o tom, ako bude vyzerať svet práce.
Odborové organizovanie môže byť cestou, ako individuálne problémy premeniť na kolektívnu vyjednávaciu silu. Ak sa pracovník bojí ozvať sám, kolektív môže vytvoriť priestor na vyjednávanie o mzde, pracovnom čase, bezpečnosti, sociálnej ochrane či stabilite pracovného miesta.
To však zároveň kladie nároky na samotné odbory. ETUC už dlhšie upozorňuje na potrebu získavať mladých ľudí a vytvárať pre nich priestor v odborových štruktúrach. Mladí pracovníci totiž neprídu automaticky do organizácií, ktoré fungujú spôsobom nastaveným pre svet práce spred niekoľkých desaťročí. Odbory ich musia oslovovať tam, kde pracujú – vrátane digitálnych platforiem a ďalších nových foriem zamestnania – a umožniť im nielen členstvo, ale aj reálny vplyv.
Svetový deň za dôstojnú prácu 2026 tak prináša jednoduché posolstvo: mladí pracovníci nechcú byť iba „budúcimi“ pracovníkmi. Sú nimi už dnes. A ak má byť ich budúcnosť spojená s dôstojnou prácou, potrebujú nielen pracovné miesta, ale aj právo organizovať sa, kolektívne vyjednávať a mať hlas pri rozhodnutiach, ktoré ovplyvňujú ich pracovný a osobný život.
