Austrálčan týždenne odrobí priemerne 5,4 hodiny nad rámec dohodnutého pracovného času. Za rok je to 230 hodín, čo sa rovná približne 131 miliardám dolárov za neplatenú prácu Austrálčanom ročne, odhaduje austrálske Centrum pre budúcu prácu. Tomu by mal byť koniec.
„Viac peňazí vo vrecku, viac času so svojimi blízkymi a viac slobody žiť svoj život – o tom je právo na odpojenie,“ vysvetľuje novo schválený zákon týkajúci sa ľudí žijúcich v Austrálii prezidentka odborovej organizácie ACTU Michele O ‚Neilová.
Nová legislatíva umožní zamestnancom odmietnuť pokusy zamestnávateľov o nadviazanie kontaktu mimo ich pracovného času, teda umožní pracovníkom odmietnuť a nereagovať napríklad na telefonáty alebo emaily. Nariadenie sa týka stredných a veľkých spoločností. V prípade firiem s menej ako 15 zamestnancami nadobudne zákon účinnosť o rok.
„Odborové hnutie získalo pre Austrálčanov zákonné právo tráviť kvalitný čas so svojimi blízkymi bez stresu z toho, že budú nútení neustále odpovedať na neprimerané pracovné hovory a e-maily,“ hovorí šéfka austrálskych odborov. Zamestnanci sa môžu beztrestne rozhodnúť či zareagujú mimo pracovného času.
Zákon získal podporu v rámci širšieho balíka zmien v pracovnoprávnych vzťahoch, ktoré riešia problematiku rovnováhy medzi prácou a súkromným životom.
Reforma zabezpečuje, „aby ľudia, ktorí nie sú platení 24 hodín denne, nemuseli pracovať 24 hodín denne,“ vyhlásil austrálsky premiér Anthony Albanese. Očakáva sa, že nové práva znížia množstvo neplatených pracovných hodín.
Podľa odborov právo na odpojenie rieši nárast duševných chorôb a zranení na pracovisku. Od pandémie je hranica medzi pracovnými a osobnými životmi ľudí čoraz viac zmazávaná. Austrálska odborová organizácia ACTU víta nové práva ako významné víťazstvo pre zamestnancov, najmä v pracovných segmentoch ako vzdelávanie, administratívna práca a verejné služby.
Austrálske odbory však upozorňujú, že o túto možnosť môžu zamestnanci prísť. Opozičný líder Peter Dutton sa totiž zaviazal zrušiť aj tento zákon, ak sa mu podarí vyhrať ďalšie parlamentné voľby.
„Znamenalo by to dlhší pracovný čas, nižšie mzdy a viac stresu v živote pracovníkov. Zaslúžime si lídrov, ktorí sú na strane pracujúcich ľudí namiesto záujmov veľkých podnikov,“ konštatuje Michele O ‚Neilová.
Zdroj: ACTU.org, Teraz.sk
Ilustračná fotografia: Pexels
