Keď sa hovorí o trhu práce, politické diskusie sa často točia okolo jedinej otázky. Koľko ľudí má prácu. Miera nezamestnanosti, počet pracovných miest, ekonomická aktivita. Menej sa už pýtame, aká tá práca vlastne je. A práve na túto slepú škvrnu upozorňuje nová publikácia „Kvalita práce v turbulentnej ére„ – základná téza publikácie je pritom jednoduchá, no v politickej praxi často ignorovaná. Mať prácu nestačí, rozhoduje jej kvalita.
Viac práce neznamená lepší život
Moderné ekonomiky dosiahli historicky vysokú zamestnanosť. No zároveň rastie pocit nespokojnosti, neistoty a preťaženia. Tento paradox nie je náhodný. Ako editorky knihy, Agnieska Piasna (výskumníčka ETUI) a Janine Leschke (profesorka Kodanskej univerzity) ukazujú, kvalita práce – teda kombinácia mzdy, stability, pracovného času, autonómie či pracovných podmienok – má zásadný vplyv na zdravie, spokojnosť aj celkovú životnú úroveň ľudí.
Napriek tomu sa kvalita práce mnohokrát v politických debatách redukuje na jediný ukazovateľ – mzdu. Tá je síce dôležitá, no ani zďaleka nevystihuje celý problém. Nízka mzda môže byť kompenzovaná stabilitou či kratším pracovným časom, ale rovnako dobre môže byť súčasťou širšieho balíka neistoty, vysokého pracovného tempa a absencie kontroly nad vlastným časom.
Práve tieto kombinácie a nie jednotlivé ukazovatele, rozhodujú o tom, či je práca „dobrá“ alebo „zlá“.
Nová éra práce
Kniha vychádza v čase, ktorý autorky označujú ako „turbulentnú éru“. Svet práce sa mení pod vplyvom digitalizácie, umelej inteligencie, klimatických zmien či fragmentácie globálnej ekonomiky. Tieto zmeny majú spoločný menovateľ, rozbíjajú tradičný model stabilného zamestnania. Namiesto jedného zamestnávateľa, jasne definovaného pracovného času a relatívne predvídateľnej kariéry nastupuje realita platformovej práce, viacerých zamestnaní naraz, projektových kontraktov a rastúcej individualizácie rizika.
Zamestnanci majú byť flexibilní, adaptabilní a „podnikaví“. V praxi to však často znamená presun rizík z firmy na jednotlivca.
Typickým príkladom je platformová ekonomika. Pracovníci v nej síce formálne disponujú vysokou mierou flexibility, no v skutočnosti sú viazaní algoritmami, hodnoteniami zákazníkov a neviditeľnými pravidlami, ktoré určujú ich príjem aj pracovný čas. Výsledkom nie je sloboda, ale nový typ závislosti.
Menej hodín, alebo viac kontroly?
Zaujímavou čaťou knihy je aj pohľad na pracovný čas. V posledných rokoch sa čoraz viac diskutuje o jeho skracovaní – štvordňový pracovný týždeň sa stal politickou aj mediálnou témou. Debata o skracovaní pracovného času je preto nielen legitímna, ale aj nevyhnutná. Ak technologický pokrok a rast produktivity umožňujú vyrábať viac s menším objemom práce, je racionálne, aby sa tento zisk premietol aj do kratšieho pracovného času. Skracovanie pracovného času môže zlepšiť zdravie, znížiť stres a vytvoriť priestor pre rodinný život či občiansku angažovanosť.
Autorky knihy však upozorňujú, že problém nie je len v počte hodín. Kľúčové je, kto nad nimi má kontrolu. Práca môže mať aj 40 hodín týždenne a zároveň byť kvalitná – ak je stabilná, predvídateľná a kompatibilná so životom mimo práce. Naopak, aj formálne kratší pracovný čas môže byť zdrojom stresu, ak je rozbitý, nepredvídateľný a podmienený neustálou dostupnosťou. Preto musí byť skracovanie pracovného času spojené aj so stabilitou, predvídateľnosťou a reálnou kontrolou zamestnancov nad ich pracovným dňom, inak sa jeho pozitívny efekt môže rýchlo vytratiť.
V platformovej ekonomike sa navyše stiera hranica medzi pracovným a voľným časom. Čakanie na zákazku, budovanie reputácie či administratívne úlohy často nie sú platené, no sú nevyhnutné. Reálny pracovný čas tak rastie, aj keď oficiálne štatistiky hovoria niečo iné.
Slovenský problém: nízka mzda aj nízka kvalita práce
Pre Slovensko má táto diskusia špecifický význam. Naše problémy totiž nespočívajú len v nízkej mzde, ale aj v celkovo nízkej kvalite práce. Na Slovensku máme relatívne dlhý pracovný čas, vysokú intenzitu práce, nízku mieru kontroly zamestnancov nad pracovnými podmienkami a kolektívne vyjednávanie pokrývajúce menší podiel zamestnancov v porovnaní so západnou Európou.
To znamená, že nízka mzda nie je kompenzovaná inými aspektmi kvality práce. Naopak, často sa kumuluje s ďalšími negatívami. Z pohľadu hospodárskeho modelu ide o dôležitý signál. Ekonomika založená na nízkych mzdách a nízkej kvalite práce môže byť krátkodobo konkurencieschopná, no dlhodobo naráža na limity – od odlivu pracovnej sily až po stagnáciu produktivity.
Kvalita práce ako politická otázka
Jedným z najdôležitejších posolstiev knihy je, že kvalita práce nie je len individuálnou skúsenosťou. Je výsledkom kvality, efektivity a fungovania inštitúcií. Pracovné kódexy, kolektívne zmluvy, sociálny štát či regulácia trhu práce – to všetko ovplyvňuje, aké práce vznikajú a aké podmienky ponúkajú. Kvalita práce teda nie je vedľajším produktom trhu, ale politickým rozhodnutím. Ak chceme zlepšiť život pracujúcich, nestačí zvyšovať zamestnanosť. Musíme sa pýtať, aké pracovné miesta vytvárame.
Debata o práci sa často opiera o jednoduché heslo: „lepšia akákoľvek práca ako žiadna“. Táto kniha nám pripomína, že realita je zložitejšia. Nie každá práca vedie k dôstojnému životu. Nie každá práca prináša stabilitu, rozvoj či zmysel. A nie každá práca je kompatibilná s demokratickou spoločnosťou, ktorá stojí na dôstojnosti a participácii.
Ak chceme hovoriť o budúcnosti práce, mali by sme prestať počítať len pracovné miesta. Mali by sme začať hodnotiť ich kvalitu.
Obrázok: EE / ELgaronline
