Zasurmili surmity a INESS vytiahol do boja proti návrhu KOZ na zvýšenie platov zamestnancom štátnej a verejnej správy. Vraj 10 percent sú „dosť neuveriteľné požiadavky“. Pridali sa aj Dáta bez pátosu. Vraj odbory privedú Slovensko k úpadku, chudobe a vysokým dlhom. Nuž proti gustu žiaden dišputát, ale toto je bohapustý „hejt“.
Poďme však pekne poriadku. Nuž neuveriteľné je, že vo verejnom sektore pracuje množstvo ľudí, ktorých tabuľkové platy sú nižšie ako zákonom stanovená minimálna mzda. Je veľmi zvláštne, ba priam absurdné, že štát nerešpektuje normy, ktoré sám vytvoril. Hoci minimálna mzda postupne rastie, na tarifné tabuľkové platy politici akosi „pozabudli“.
Nevedno prečo, no môžeme sa domnievať, že takýmto obchádzaním pravidiel sa snažia tlmiť nárast štátnych výdavkov. Zdá sa vám to choré? Nuž ono to choré aj je.
Ale žiaľ nie je to výnimka. Podobná situácia už roky pretrváva aj v prípade platieb za poistencov štátu (ktorých je 2,9 milióna!) do zdravotných poisťovní. Hoci v minulosti bolo stanovené, že by tieto platby mali predstavovať 4 percentá priemernej mzdy (resp. 4,5% od r. 2024), v praxi sa toto percento takmer nikdy nedodržiavalo (na porovnanie: na Slovensku platí štát za deti, študentov a dôchodcov 51 eur, v Česku 87 eur). Asi potom nikoho neprekvapí, že zdravotné poisťovne sú neustále v strate.
Človek si povie: ak si štát objedná nejakú službu, mal by za ňu aj normálne zaplatiť. To však zjavne neplatí na Slovensku.
Pred dvomi rokmi na tento dlhotrvajúci problém upozornila aj Generálna prokuratúra. Navrhla, aby sa platové tarify zvyšovali spolu nárastom minimálnej mzdy, čo sa javí ako logická požiadavka. No a čo sa stalo? Nič! Prsty si s tým nepálila ani vtedajšia Hegerova vláda ani tá súčasná Ficova.
V školách tak chýbajú nepedagogickí zamestnanci, najmä v Bratislave je situácia kritická. Nemožno sa im však čudovať. Ak minimálna mzda je 750 eur a kuchárka „tabuľkovo“ zarába menej, v priemere len 700 eur v hrubom, za takúto almužnu riaditelia škôl len ťažko niekoho do školských jedální nájdu. Okrem toho sú nútení kadejako „čarovať“ – dorovnávajú im platy, no je to vždy na úkor osobného ohodnotenie iných zamestnancov.
Dovolí si teda ešte niekto tvrdiť, že títo podhodnotení zamestnanci si nezaslúžia vyššie platy?
Neuveriteľné je aj to, že obyvatelia Slovenska v uplynulých rokoch čelili najväčšiemu prepadu reálnych miezd za posledných 20 rokov, no stále si zo svojich zárobkov nemôžu dovoliť to, čo pred covidom. Inflácia im z platov ukrojila riadny kus. Podľa prepočtov sa reálne mzdy zamestnancov dostanú na úroveň miezd roku 2021 až na budúci rok. No bez valorizácie platov budú zamestnanci pracujúci v štátnej a verejnej správe stále iba spomínať na „zlaté časy“ pred pandémiou.
Naozaj si nezaslúžia vyšší plat? Požiadavka, aby platy vo verejnom sektore rástli o 10 percent je preto úplne legitímna, a to aj z toho dôvodu, že produktivita práce na Slovensku stále rastie.
Zároveň sme svedkami toho, že obyvateľov pod hranicou príjmovej chudoby neustále pribúda. Minulý rok ich bolo 766-tisíc, čo je o 31-tisíc viac ako v roku 2022.
Ako ukázala iná analýza, ktorú nedávno predstavil Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) v spolupráci s holandskou nadáciou Wageindicator, na to, aby ľudia na Slovensku mohli žiť dôstojne, by minimálna mzda mala byť aspoň 962 eur v hrubom. To všetko sú dôvody, pre ktoré by mali mzdy rásť.
Samozrejme, úplne legitímna je aj otázka, ako efektívne pracuje tento štát. To je však otázka z iného súdka a nemožno ju miešať s výškou platov.
Premiér Robert Fico síce začiatkom apríla verejnosť šokoval oznamom, že v štátnej správe je prezamestnanosť a treba radikálne znížiť počty zamestnancov. Podľa jeho slov by „30-percentný rez absolútne nebol viditeľný.“ Zostalo však len pri rečiach.
Na druhej strane vláda v praxi ukázala ako vážne to myslím so šetrením. Koaličná SNS si „vydupala“ nové Ministerstvo cestovného ruchu a športu SR a na dôvažok si tento rezort prenajal azda najdrahšie kancelárske priestory v Bratislave. Nuž takto zvyšovanie efektívnosti štátu nevyzerá…
Zároveň je dlhodobo známe, že Slovensko trpí nedostatkom učiteľov, zdravotníkov, policajtov, či súdnych úradníkov. Ak by došlo k plošnému znižovaniu stavov zamestnancov, len by sa prehĺbil ich nedostatok.
Značné rezervy má nepochybne aj samospráva. Už roky sa preto hovorí o komunálnej reforme. Ak majú do budúcnosti samosprávy kvalitne plniť svoje funkcie, bude nevyhnutné zefektívniť ich fungovanie a pristúpiť k zlučovaniu obcí, čím sa podarí ušetriť ďalšie prostriedky. Ani oveľa bohatšie krajiny si nemôžu dovoliť len tak rozhadzovať peniaze daňových poplatníkov. Lenže aj v tomto prípade sa slová a činy rozchádzajú.
V žiadnom prípade by si to však nemali odskákať zamestnanci.
