Keď vznikne problém, častokrát v rýchlosti siahame po jednoduchých riešeniach a zamieňame si príčinu s následkom. Našťastie, ak si veci lepšie premyslíme, tak zväčša celkom prirodzene prídeme na to, že jednoduché riešenia zväčša akosi nefungujú a to, čo vyzerá ako príčina je vlastne len symptómom, alebo následkom.
V poslednej dobe však, aj inak celkom racionálni ľudia a odborníci, začali tvrdiť, že jednoduché riešenia sú tie najlepšie. Azda najlepšie to možno ukázať na diskusii ohľadom hromadných výpovedí lekárov a štrajkovej pohotovosti zamestnancov školstva.
V oboch prípadoch sa vo verejnej debate objavili tvrdenia, že samotní zamestnanci sú zodpovední za produktivitu, efektivitu a kvalitu produkcie. Koľko odborníkov v posledných mesiacoch tvrdilo, že slovenskí nemocniční lekári sa mali zaviazať ku skracovaniu „čakačiek“ na operácie, k zvyšovaniu produktivity a k znižovaniu prezamestnanosti. Koľko odborníkov tvrdí, že zamestnanci školstva najprv musia zlepšiť výsledky slovenských žiakov v testoch PISA a až potom žiadať zvyšovanie miezd? Nič nové pod slnkom, na slovenskom pracovnom trhu existuje množstvo firiem, ktorých manažéri tvrdia, že produktivitu je potrebné zvyšovať prostredníctvom vyššieho pracovného zaťaženia zamestnancov.
Argumentačná manipulácia
Produktivitu však majú plne v rukách zamestnávatelia, ktorí by namiesto tlaku na zamestnancov mali popracovať na investíciách, na zmenách v technológiách, procesoch a pracovných postupoch. Chceme, aby v nemocniciach boli kratšie čakacie lehoty na operácie alebo efektívnejšia personálna politika? Aj keby sa k niečomu takému lekári zaviazali, tak nič nezmôžu. V rukách to má ministerstvo, zdravotné poisťovne a vedenie nemocníc. V rukách to majú zväčša tí odborníci, ktorí manipulatívne hádžu zodpovednosť na zamestnancov samotných.
To isté platí aj v školstve. Sú školníci, kuchárky, upratovačky, ekonómky a pedagógovia zodpovední za slabé výsledky žiakov v testoch PISA? Jednoduchá odpoveď by znela: samozrejme áno. Veď najmä pedagógovia naše deti učia a vychovávajú. Lenže tu sme znova pri systémových nastaveniach. Aké pracovné podmienky majú zamestnanci škôl? Akú podporu dostávajú, aby svoju prácu mohli robiť naplno a efektívne? Jednou z odpovedí, ktorá sa nám asi nebude páčiť, je vysoký priemerný vek zamestnancov školstva a neochota mladých postaviť sa za katedru. Niečo asi bude zhnité v systémových nastaveniach v školstve a nie len v odmeňovaní. A v tejto situácií prídu viacerí odborníci s návrhom, aby sa odmeňovanie naviazalo na zlepšenie výsledkov PISA testov. Presne tí odborníci, ktorí systémové nastavenia majú plne v rukách.
Chcime zlepšenia od zodpovedných!
Ak chceme zlepšenia výsledkov, či už ide o zdravotníctvo, školstvo, alebo aj súkromný sektor, prvou vecou, ktorú je potrebné riešiť, sú systémové opatrenia. Druhou je motivácia (aj finančná), treťou pracovné prostredie. Hádzať zodpovednosť na zamestnancov, bez toho, aby zodpovední robili opatrenia, ktoré zamestnancom pomôžu zodpovednosť prevziať, je manipulácia, ktorá ma zakryť neochotu alebo neschopnosť problémy riešiť. Ťažko povedať, čo je horšie.
Foto: Pexels
