Najnovšia štúdia publikovaná v časopise Geographia Cassoviensis prináša dôležité a nepríjemné zistenie: kríza životných nákladov na Slovensku nie je len dôsledkom pandémie, vojny na Ukrajine či energetickej krízy. Je výsledkom dlhodobo nastaveného hospodárskeho modelu, ktorý sa opiera o nízke mzdy a lacnú pracovnú silu.
Autor ukazuje, že problém nevzniká len rastom cien, ale najmä tým, že mzdy s nimi dlhodobo nestíhajú držať krok. Práve kombinácia slabého rastu príjmov a nadpriemernej inflácie vytvára tlak na domácnosti, ktorý sa dnes naplno prejavuje v zhoršovaní životnej úrovne.
Sme na tom zle a nie je to nevyhnutné
Slovensko sa v tomto porovnaní neukazuje v dobrom svetle. Hoci príjmy rástli, ich tempo bolo pomalšie než v mnohých krajinách strednej a východnej Európy. Zároveň ceny rástli rýchlejšie než priemer Európskej únie. Výsledok je jasný: reálne mzdy stagnujú alebo klesajú a čoraz viac ľudí má problém pokryť základné životné náklady.
„Slovensko nepatrí medzi krajiny s najvyššou mierou chudoby (AROP), ale patrí medzi krajiny, kde chudoba rastie najrýchlejšie a zároveň patrí medzi najhlbšie – a to v dôsledku kombinácie nízkeho rastu miezd a vysokej inflácie.“
To nie je náhoda. To je dôsledok rozhodnutí, ktoré sa na Slovensku robia už desaťročia. Všetky vlády – bez ohľadu na politickú farbu – stavali konkurencieschopnosť ekonomiky na lacnej práci, lákaní priamych zahraničných investícií a exportnej orientácii. Traduje sa, že tento model priniesol ekonomický rast, no v skutočnosti bol vysoký rast HDP stimulovaný našim vstupom do EÚ a do eurozóny. Politiky, ktoré nastavili náš hospodársky model na vyššie spomínaných „pilieroch“, vytvoril ekonomiku, ktorá nedokáže dostatočne odmeňovať vlastných pracujúcich a tým stimulovať nielen domácu spotrebu, ale ani odolnosť domácností.
Dnes sa v plnej miere prejavujú zásadne limity tohto hospodárskeho modelu. Ak príde inflačný šok, slovenské domácnosti sú zraniteľnejšie než domácnosti v krajinách, kde mzdy rástli rýchlejšie a kde existuje silnejšia sociálna ochrana.
Regionálne nerovnosti „posilňujú“ chudobu
Štúdia navyše ukazuje, že kríza nemá rovnaký dopad na celé Slovensko. Regionálne rozdiely sú výrazné a prehlbujú sa. V niektorých regiónoch už domácnosti reálne míňajú viac ako je ich príjem. Najhoršia situácia je v Košickom a Nitrianskom kraji, kde rast výdavkov výrazne predbieha rast príjmov.
Zlomovým momentom boli roky 2021 až 2022. Práve v tomto období sa naplno prejavili dôsledky inflácie a slabého rastu miezd. Domácnosti začali siahať na úspory alebo sa zadlžovať. Dáta ukazujú, že objem úverov prevýšil objem úspor – čo je jasný signál, že v prípade bežných ľudí ekonomický model prestáva fungovať.
Varovné je aj to, že problémy sa už netýkajú len chudobných regiónov. Nárast chudoby zaznamenal aj Bratislavský kraj, ktorý bol dlhodobo považovaný za ekonomicky najsilnejší. Dôvody sú jednoduché. Extrémne náklady na bývanie a rast cien služieb, ktoré nedokážu pokryť ani relatívne vyššie príjmy.
Zistenia tejto štúdie potvrdzujú to, na čo odbory upozorňujú dlhodobo. Slovenský hospodársky model, založený na nízkych mzdách a závislosti od zahraničných investícií, nielenže nevytvára dostatočný priestor pre dôstojný život pracujúcich, ale v čase krízy ich vystavuje ešte väčšiemu riziku chudoby.
Nestačí clivo spomínať na „tatranského tigra“
Ak má Slovensko túto situáciu zvládnuť, nestačia krátkodobé opatrenia. Nestačí jednorazová pomoc či kompenzácie. A určite nestačí vzývať vzkriesenie bájnej zdochliny „tatranského tigra“, ktorý stál na daňových pretekoch ku dnu a lákaní PZI (za každú cenu) – presne na tých opatreniach, ktoré spôsobili súčasný stav. Potrebná je zmena samotného modelu – od ekonomiky založenej na lacnej práci k ekonomike, ktorá stojí na vyššej pridanej hodnote, silnejšom postavení pracujúcich a spravodlivejšom rozdelení bohatstva.
Potrebujeme rýchlejší a spravodlivejší rast miezd, najmä v spodnej časti príjmového rozdelenia. Musíme posilniť kolektívne vyjednávanie – najmä na sektorovej úrovni. Rovnako je potrebná aj aktívna úloha štátu pri regulácii cien základných potrieb a v neposlednom rade sú potrebné politiky, ktoré budú znižovať regionálne rozdiely.
Podmienkou toho všetkého je však existencia reálnej proaktívnej hospodárskej politiky.
Bez týchto zmien bude Slovensko aj naďalej krajinou, kde ekonomika rastie, ale ľudia chudobnejú. A to nie je udržateľná cesta – ani ekonomicky, ani sociálne.
FOTO: AI
