…letel by som za les. Keby som bol ministrom, tak si zvýšim plat sám. Lenže ako prostý človek, musím o svoju mzdu bojovať…
V uplynulých dvoch rokoch sa inflácia v celej EÚ vyšplhala do rekordných výšok. Obyvatelia Slovenska tak čelili najväčšiemu prepadu reálnych miezd za posledných 20 rokov. Situácia sa zlepšila až v poslednom kvartáli minulého roka, keď reálne mzdy vzrástli prvýkrát po dvoch rokoch, a to o 3,9%.
Situácia sa však nezlepšila vo všetkých odvetviach rovnako. Jednorazová odmena 350 € spolu s 3-percentnou valorizáciou od 1. júla 2022 bola pre zamestnancov štátnej a verejnej služby len slabou náplasťou na vysoké ceny potravín a energií. V roku 2023 ich mzdy vzrástli najprv o 7% a potom od 1. septembra o 10%, resp. 12%, no napriek tomu pocítili zamestnanci pracujúci pre štát najvýraznejší, viac ako 6-percentný prepad reálnych platov. Vyhliadky pritom nie sú nijako ružové…
A hoci kúpna sila väčšiny zamestnancov mierne stúpla, všetci len mohli snívať o skokovej valorizácii, k akej pristúpila samotná vláda.
Začiatkom februára tohto roka si členovia kabinetu jednomyseľne odsúhlasili výrazné zvýšenie platov. Táto správa verejnosť zaskočila o to viac, že na Slovensku platí tzv. dlhová brzda, ktorá sa uplatní vtedy, keď štátny dlh dosiahol viac ako 60 percent HDP. V takom prípade sú platy členov vlády zmrazené. Robert Fico však našiel riešenie, ako toto pravidlo obísť. Členom kabinetu nezvýšil priamo mzdy, ale paušálne príplatky v takmer rovnakej výške.
Znamenalo to, že ministrom mesačné príjmy stúpli takmer dvojnásobne – zo 4 590 eur na necelých 8 600 eur v hrubom. Premiér si polepšil ešte viac, keďže dostal 11-tisíc eur. Navyše, paušálne výdavky sú nezdanené, takže sú to „čisté peniaze na ruku“.
Takéto počínanie premiéra bolo o to prekvapujúcejšie, keďže v minulosti Robert Fico zdôrazňoval potrebu solidarity s ostatnými ľuďmi. Koncom roka 2017 dokonca hrozil, že ak si poslanci neodhlasujú zmrazenie platov, tak padne vláda.
„S veľkou nevôľou som prijal rozhodnutie národnej rady, ktorá neschválila mnou navrhované zmrazenie platov ústavných činiteľov. V kontexte mzdových pomerov na Slovensku považujem zvýšenie týchto platov o takmer tisíc eur za absolútne neprípustné,“ povedal vtedy premiér.
Prešlo však sedem rokov a Robert Fico akoby prestal dbať na svoj starostlivo budovaný ľavicový imidž…
Bude preto zaujímavé sledovať, ako solidárne sa prejaví vláda teraz, keď na Úrade vlády SR v utorok prebehne ďalšie kolo kolektívneho vyjednávania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre zamestnancov pracujúcich v štátnej službe a vo verejnom záujme. Konfederácia odborových zväzov SR navrhuje zvýšenie tarifných platov po skončení platnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa k 1. septembru 2024 o 10 percent a k 1. januáru o ďalších 10 percent.
Z makroekonomických prognóz totiž vyplýva, že reálne mzdy v celom hospodárstve sa dostanú na úroveň spred covidového obdobia až v roku 2025.
Ďalším dlhodobým problémom je, že platové tarify časti zamestnancov pracujúcich pre štát sa pohybujú pod úrovňou minimálnej mzdy. A pri náraste minimálnej mzdy opätovne hrozí, že sa pod jej úrovňou ocitnú ešte ďalšie tarify.
Vzhľadom na to, že v predvolebnej kampani viacero politických subjektov, vrátane členov súčasnej koalície, tvrdilo, že verejný sektor by mal ísť príkladom a platové tarify nesmú byť pod úrovňou minimálnej mzdy, teraz budú mať predstavitelia štátu a samospráv ideálnu príležitosť premeniť slová na činy.
