Jedna minimálna mzda pre všetkých. Takúto zmenu na poslednom rokovaní tripartity navrhli zástupcovia Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD). Odbory sa však obávajú, že mnohým zamestnancom by klesla mzda a ich mzdové ohodnotenie by nebolo adekvátne náročnosti práce, ktorú vykonávajú.
Podľa stupňa náročnosti existuje v súčasnosti šesť úrovní minimálnej mzdy. Kým pri pomocných, prípravných alebo manipulačných prácach je minimálna mzda 816 eur, pri najzložitejších pracovných činnostiach táto suma dosahuje 1 396 eur mesačne. Zmena by sa mala dotknúť iba pracujúcich v súkromnom sektore.
Predstavitelia APZD tvrdia, že momentálne už aj tak väčšina zamestnancov zarába viac, než by im zaručovali jednotlivé stupne, a preto sa tento systém v praxi javí ako zbytočný. Navyše, firmám by to umožnilo väčšiu flexibilitu pri mzdovej politike.
Odbory sa však proti, lebo sa domnievajú, že by to viedlo k nižším mzdám. „Zrušením minimálnych mzdových nárokov by sa deštruovalo pracovné prostredie,“ uviedla prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová a dodala: „Obávame sa, že mnohí zamestnanci by klesli na úroveň minimálnej mzdy a ich mzdové ohodnotenie by nebolo adekvátne náročnosti práce, ktorú majú vykonávať,“
Zamestnávatelia argumentujú tým, že štát nestanovil jasné pravidlá na posudzovanie náročnosti práce, preto majú problém so zaradením zamestnancov do jednolivých kategórií.
Odborári im však oponujú, kedže v rámci Európy existujú rôzne systémy odmeňovania: „Tieto systémy garantujú finančnú odmenu za rôzne stupne náročnosti práce adekvátne k rôznemu násobku minimálnej mzdy. V krajinách s vysokým, takmer 100-percentným pokrytím kolektívneho vyjednávania tieto stupne garantujú kolektívne zmluvy. Sú to napríklad Rakúsko, Taliansko, Nemecko, či škandinávske krajiny.“
V našom systéme sa stupne náročnosti práce, ako sú v Zákonníku práce, neuplatňujú tam, kde je podpísaná kolektívna zmluva, pretože tá definuje jednotlivé kategórie práce a ich odmeňovanie. Čím je práca zložitejšia, vyžaduje si viac zodpovednosti, vyššie vzdelanie a prax, tým je aj vyšší nárok na minimálnu mzdu, ktorá zamestnancovi za takúto prácu patrí. Základným znakom minimálnej mzdy je zabezpečiť spravodlivé odmeňovanie zamestnancov v porovnateľnom postavení bez ohľadu na vek, pohlavie, zamestnávateľa, pracovnú pozíciu, či región.
Pre KOZ je preto dôležité mať takto zákonne nastavený systém minimálnych mzdových nárokov a pre kolektívne vyjednávanie je to istým spôsobom aj referenčný systém, od ktorého sa kolektívne vyjednávanie odvíja. Takýto paragraf by v Zákonníku práce nemal svoje opodstatnenie iba v prípade, že by u nás bolo pokrytie kolektívnymi zmluvami 100- percentné.
