Konfederácia odborových zväzov SR každý rok pravidelne organizovala oslavy Sviatku práce, na ktorých sa zúčastňovalo niekoľko tisíc odborárov so svojimi rodinami. Pandémia koronavírusu však už druhý rok znemožnila tradičné prvomájové oslavy. Chýbajú vám podobné veľkolepé oslavy? Túto otázku sme položili niekoľkým popredným predstaviteľom odborov.
Marián Magdoško, prezident KOZ SR:
Samozrejme, že mi tieto oslavy chýbajú. My, odborári, neberieme 1. máj iba ako oslavu Sviatku práce, ale aj ako boj za tradičné hodnoty, mzdy, priaznivé pracovné prostredie a všetko s tým súvisiace. Je to pre nás veľmi dôležitý deň, keď sa stretávame pracujúci v rôznych profesiách, diskutujeme, vymieňame si skúsenosti. Naživo je to vždy príjemnejšie, osobnejšie ako online. Ak to pandemická situácia bude dovoľovať, Konfederácia odborových zväzov bude pokračovať v organizovaní takýchto prvomájových osláv.
Pavel Ondek, predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku:
Prvomájové oslavy, ktoré organizuje Konfederácia odborových zväzov SR, určite chýbajú, pretože to bola forma demonštrácie toho, čo odbory dosiahli a chcú dosiahnuť. Bol to zároveň signál pre vládnu garnitúru, že nejde len o funkcionárov odborov, ale v prvom rade o zamestnancov vo fabrikách, úradoch a samozrejme, aj o zamestnancov v školstve.
Vlasta Szabová, predsedníčka Odborového zväzu DREVO, LESY, VODA:
Podľa môjho názoru je doba a priestor na prehodnotenie a zmenu manifestačných osláv, pretože neprinášajú želaný efekt a zo strany členov odborov a pracujúcich je z roka na rok nižší záujem. Príprava si vyžaduje vynaloženie množstva energie, realizácia je finančne nákladná a efektívnosť takto vynaložených financií diskutabilná. S „transparentami“ má zmysel vystupovať, ak akcia je súčasť procesu riešenia problému. Akcia v zmysle – v jeden deň a na jednom mieste sústrediť odborárov, ktorí si vypočujú politikov a funkcionárov, ak je lukratívny program, tak zostanú divákmi a potom sa vytratia – nie je adekvátna vynaloženému úsiliu a prostriedkom a hlavne, je ťažké v nej nájsť význam, okrem zachovávania tradície.
Monika Uhlerová, viceprezidentka KOZ SR:
Veľmi si vážim odkaz Sviatku práce, ktorý je aktuálny aj v dnešných časoch. Ctím si odvahu pracujúcich v 19. storočí, ktorí bojovali za to, aby sa raz ďalšie generácie mali lepšie. Myslím si preto, že by sme si ich zápas mali skôr pripomínať každodennou snahou zlepšovať pracovné podmienky zamestnancov a úctou ku každej profesii a práci adekvátnym spoločenským, morálnym a finančným ohodnotením. Manifestačné stretnutia so zábavou, občerstvením a príhovormi sú možno pre niektorých ľudí neodmysliteľným tradičným a príjemným spestrením sviatočného dňa, ale viem si predstaviť aj iný spôsob, ako odkaz medzinárodného dňa pracujúcich udržiavať.
