Po poslednom kole kolektívneho vyjednávania prišiel zo strany štátu návrh na 3% valorizáciu platov zamestnancov verejnej a štátnej správy v druhom polroku budúceho roka a zároveň príspevok 350 €, ktorý bude vyplatený v prvých mesiacoch budúceho roka. Ide o posun oproti predchádzajúcim dvom kolám kolektívneho vyjednávania, pri ktorých bol návrh štátu na valorizáciu nulový!
Ako vnímajú postoj štátu zástupcovia jednotlivých odborových zväzov pôsobiacich vo verejnej a štátnej správe? Milena Rácová, predsedníčka OZ SLOVES zdôrazňuje, že štát sme my všetci a na to aby fungoval, musí mať vzdelaných, skúsených, zodpovedných, nestranných a od politickej moci nezávislých zamestnancov.
„Za neakceptovateľné považuje, že zamestnanci verejnej správy nedosahujú ani tarifný plat vo výške minimálnej mzdy, teda plat, ktorý štát garantuje všetkým zamestnancom bez ohľadu na vzdelanie, zručnosti či prax.“
Milena Rácová
Milena Rácová pripomenula, že pred tromi rokmi na kolektívnom vyjednávaní o kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa na roky 2019-2020 padla dohoda, že sa už nikdy nedopustí takýto stav, pričom dnes je opak pravdou. „Som presvedčená, že vláda SR v žiadnom prípade nemôže splniť svoj sľub o zefektívnení a „omladení“ štátnej správy, pretože pri množstve práce, ktorá aj v súvislosti s 10%-ným prepúšťaním zamestnancov nevyhnutne narastie, a nízkom mzdovom ohodnotení, nebude práca v službách štátu pre mladých ľudí atraktívna, “ hovorí Milena Rácová a na záver sa pýta, kto bude potom zabezpečovať chod štátu?
Jej slová dopĺňa aj Katarína Krajčová zo Slovenského odborového zväzu zamestnancov obrany na Slovensku. Aj zamestnanci v rámci rezortu obrany majú často tarifný plat nižší než je minimálna mzda. Dorovnanie ich miezd do minimálnej mzdy sa potom realizuje rôznymi príplatkami k mzde, napríklad príplatkom za prácu v sťaženom prostredí, za prácu v zmenách alebo osobným ohodnotením.
„Vo viacerých prípadoch je však mzda aj po tomto dorovnaní v tomto roku oproti minimálnej mzde vyššia len o 2 až 3 €, čiže na budúci rok sa mzdy týchto zamestnancov prepadnú pod minimálnu mzdu,“ varuje predsedníčka odborového zväzu.
Aké by malo byť riešenie zo strany štátu? V nadchádzajúcom období, keď je ohlasované výrazné zvyšovanie cien za elektrinu, plyn či potraviny, sa zamestnancom podstatne zníži životná úroveň. Riešením podľa Kataríny Krajčovej je, aby prvý stupeň prvej platovej triedy platových tabuliek zamestnancov vo verejnej správe korešpondoval s výškou minimálnej mzdy a následne boli koeficientom upravené ostatné platové triedy a platové stupne.
Vývoj kolektívnych vyjednávaní priblížil Anton Szalay, predseda Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb, teda pochádzajúci z oblasti bezprostredne dotýkajúcej sa aktuálne prebiehajúcej COVID krízy.
„Predložením návrhov oboch kolektívnych zmlúv s požiadavkou navýšenia platových taríf o 13% (mimo iných ustanovení) sme predpokladali, že kopírovanie minimálnej mzdy v prílohách zákonov aspoň zmierni rozdiely medzi náročnosťou práce, dosiahnutým vzdelaním a zvýši životnú úroveň zamestnancov a ich rodín,“ povedal Szalay a doplnil, že je absolútne neprijateľné prijať nulové navýšenie 2 roky po sebe.
Za svoj zväz uviedol, že odmeňovanie zamestnancov v zariadeniach sociálnych služieb je celé desaťročia nedostačujúce, pričom podobná situácia panuje aj na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva, ktoré sa aktuálne pasujú s dohladávaním pozitívnych osôb chorých na Covid-19. Politici by podľa neho nemali myslieť len na seba, ale na všetkých zamestnancov, ktorí si plnia zodpovedne úlohy primerané svojmu vzdelaniu vo verejnej sfére a v štátnej službe.
Podobne nepriaznivá situácia panuje aj v školstve, kde sa síce za posledných 5 rokov zvyšovali platy pedagogických ako aj nepedagogických zamestnancov, no stále ich nemožno podľa Pavla Ondeka, predsedu Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku, považovať za výpovedné. „Za zmienku stojí fakt, že nástupný plat začínajúceho pedagóga na základnej a strednej škole je vo výške 915 euro v hrubom, na vysokej škole 1008 euro. Myslíte si, že sú tieto platy pre vysokoškolsky vzdelaných pedagógov motivujúce?“ pýta sa Pavol Ondek.
S prístupom štátu k svojim zamestnancom nie je spokojná ani Ingrid Vrkočová, predsedníčka Odborového zväzu justície v SR. Za najväčší problém justície pritom, na rozdiel od ministerky Kolíkovej považuje nedostatočné ohodnotenie a motiváciu zamestnancov rezortu justície.
V oblasti justície nájdeme celú škálu štátnych zamestnancov od 1. platovej triedy až po 6-tu, pričom najväčšia časť z nich spadá pod triedu 4 až 5. Šiestu triedu majú iba vyšší súdni úradníci, probační a mediační úradníci. Zvyšovanie platov cez kolektívne zmluvy považuje Ingrid Vrkočová za veľmi dôležité a to aj z dôvodu, že zamestnanci v justícii si nemôžu privyrobiť na príplatkoch za popoludňajšie, či nočné smeny alebo víkendy. Súčasný stav považuje za dlhodobo neudržateľný.
Prihlásiť sa ku odberu noviniek!
