Umelá inteligencia sľubuje firmám vyššiu produktivitu a zamestnancom menej rutiny. Zatiaľ však neexistuje dôkaz, že technologická revolúcia automaticky povedie k skráteniu pracovného času. Skôr pôjde o to, kto bude z AI profitovať – či firmy a ich vlastníci, zákazníci, alebo zamestnanci v podobe vyšších miezd a kratšieho pracovného času.
Debata o umelej inteligencii sa v posledných mesiacoch čoraz viac sústreďuje na prepúšťanie. Firmy ako Oracle, Salesforce, Lufthansa, Accenture či Standard Chartered uvádzajú AI ako dôvod, kvôli ktorému rušia pracovné miesta. Podľa denníka Financial Times v súvislosti používaním AI bolo od mája 2023 prepustených 180-tisíc zamestnancov, z toho približne 112-tisíc v roku 2026.
To však ešte neznamená, že umelá inteligencia by skutočne nahradila všetkých týchto pracovníkov. Ekonomickí analytici upozorňujú, že firmy môžu AI používať aj ako vysvetlenie pre reštrukturalizáciu, znižovanie nákladov alebo rozhodnutia súvisiace so slabším dopytom. Zatiaľ tiež chýbajú presvedčivé dôkazy o masovej automatizácii kancelárskych profesií. V niektorých podnikoch, ktoré AI využívajú intenzívne, dokonca počet zamestnancov rastie.
Analýza Stanford Digital Economy Lab však ukazuje výrazný pokles prijímania ľudí v profesiách, ktoré sú viac vystavené AI. Zraniteľnejšie sú najmä niektoré administratívne, zákaznícke a tzv. juniorské pozície. Jedným z prvých viditeľných účinkov AI je pokles náboru na tzv. „entry-level“ pozície, teda pracovných miest, na ktorých mladí ľudia získavali prvé pracovné skúsenosti.
To je dôležitý rozdiel. AI nemusí najprv pripraviť človeka o prácu. Môže najskôr zmeniť jeho pracovnú náplň, znížiť potrebu prijímať ďalších ľudí alebo zvýšiť množstvo práce, ktorú musí jeden zamestnanec zvládnuť. A práve tu sa spája diskusia o AI s otázkou štvordňového pracovného týždňa.
OECD odhaduje, že AI by v krajinách s vysokou mierou jej využitia mohla v nasledujúcom desaťročí zvýšiť rast produktivity práce približne o 0,4 až 1,3 percentuálneho bodu ročne. Ak teda pracovník s pomocou AI zvládne za štyri dni to, čo predtým robil päť dní, vzniká otázka: čo s piatym dňom? Ani zďaleka to však nemusí znamenať voľno.
Menej alebo viac práce za rovnaký čas?
Skúsenosť s predchádzajúcimi technologickými zmenami ukazuje, že rast produktivity automaticky neznamená skracovanie pracovného času. Keď počítače urýchlili spracovanie informácií, firmy nezačali automaticky vyrábať rovnaké množstvo za kratší čas. Často jednoducho zvýšili množstvo práce, ktorú bolo možné za rovnaký pracovný deň vykonať.
Pri AI môže byť tento efekt ešte výraznejší. Ak dnes pracovník dokáže za hodinu pripraviť analýzu, text, prezentáciu alebo odpoveď zákazníkovi, ktoré mu predtým zabrali niekoľko hodín, firma môže čas premeniť na voľno – ale rovnako dobre ho môže využiť na ďalšie úlohy. Technológia tak môže znamenať nielen menej náročnej práce, ale aj vyššie pracovné tempo.
Prieskum medzi českými zamestnancami, ktorý tento mesiac priniesol český magazín Ekonom, tento rozpor dobre ilustruje. Takmer 85 percent opýtaných by privítalo štvordňový pracovný týždeň pri zachovaní plnej mzdy. Takmer polovica zároveň verí, že vyššia produktivita vďaka AI by mohla priniesť dlhšie víkendy. Značná časť zamestnancov však očakáva skôr opačný scenár: firmy využijú ušetrený čas na zvýšenie objemu práce alebo si väčšiu časť produktivity ponechajú vo forme vyššieho zisku.
Podobný rozpor je vidno aj v samotnom technologickom sektore. OpenAI vyzýva firmy, aby uvažovali o 32-hodinovom pracovnom týždni, pretože AI bude schopná prevziať čoraz viac úloh. Realita v technologických firmách však zatiaľ často vyzerá úplne opačne. Zamestnanci veľkých spoločností opisujú dlhé pracovné dni, prácu cez víkendy a vysoký tlak na výkon. Technologická firma teda môže hovoriť o tom, že AI umožní pracovať menej a zároveň od svojich ľudí požadovať viac.
Aj experimenty so štvordňovým pracovným týždňom ukazujú, že nejde o jednoduchú rovnicu. Niektoré firmy zaznamenali vyššiu spokojnosť a produktivitu, inde sa skrátenie pracovného času neosvedčilo. Rozhodujúce je, či sa skutočne zmení organizácia práce, alebo sa iba päťdňový pracovný objem natlačí do štyroch dní. V druhom prípade môže byť výsledkom namiesto voľného piatku iba väčší stres.
Kto bude profitovať z AI?
Podstatou celej diskusie preto nie je iba otázka, či AI zvýši produktivitu. Dôležitejšie je, kto z jej výhod bude profitovať.
Ak firma dokáže vyrobiť rovnaký objem produkcie s menším počtom hodín práce, má niekoľko možností. Môže znížiť ceny, zvýšiť investície, zvýšiť zisky, zvýšiť mzdy alebo zlepšiť pracovné podmienky. A môže tiež skrátiť pracovný čas pri zachovaní mzdy. Štvordňový týždeň je teda iba jedným z možných spôsobov, ako rozdeliť výsledok technologického pokroku.
O tom, ktorá možnosť prevládne, rozhodne aj sila zamestnancov a odborov. Ak bude pracovný trh konkurenčný a firmy budú bojovať o kvalifikovaných ľudí, kratší pracovný čas môže byť atraktívnym benefitom. Ak bude mať naopak zamestnanec slabú vyjednávaciu pozíciu, vyššia produktivita môže znamenať jednoducho viac úloh za rovnakú mzdu. Práve preto nie je štvordňový pracovný týždeň iba technologickou otázkou. Je aj otázkou pracovného práva, kolektívneho vyjednávania a rozdelenia ekonomických výnosov.
A čo Slovensko?
Slovensko pritom nie je v rovnakej situácii ako Silicon Valley. Umelá inteligencia sa u nás síce rozširuje, ale stále sme ďaleko od jej plošného využívania. Podľa údajov OECD používalo v roku 2025 umelú inteligenciu 18 percent slovenských podnikov, oproti siedmim percentám v roku 2023. Priemer EÚ bol približne 20 percent. Veľké slovenské firmy boli na úrovni 29 percent, zatiaľ čo medzi malými podnikmi to bolo iba deväť percent.
To znamená, že Slovensko má pred sebou najmä fázu zavádzania technológie a získavania skúseností s jej využívaním. AI môže byť pritom pre slovenskú ekonomiku príležitosťou, pretože jej produktivita práce zaostáva za vyspelejšími krajinami. Ak dokáže technológia zvýšiť výkon pracovníkov bez toho, aby ich jednoducho nahradila, môže pomôcť riešiť aj nedostatok pracovnej sily a starnutie populácie.
Zároveň však vzniká riziko novej nerovnosti medzi ľuďmi, ktorí budú vedieť s AI efektívne spolupracovať, a tými, ktorých pracovné úlohy sa začnú automatizovať bez možnosti rýchlo sa prispôsobiť. Preto bude rozhodujúce vzdelávanie a ďalšie odborné vzdelávanie počas pracovného života. Nestačí pracovníkom povedať, aby sa „naučili používať AI“. Firmy aj štát budú musieť vytvárať podmienky, aby túto schopnosť mohli reálne získať.
Štandardný pracovný čas na Slovensku dnes predstavuje 40 hodín týždenne. Štvordňový pracovný týždeň preto nie je automatickým dôsledkom technologického pokroku. Je výsledkom rozhodnutia, ako sa spoločnosť rozhodne rozdeliť zisky z vyššej produktivity.
AI tak môže priniesť kratší pracovný týždeň. Rovnako však môže priniesť intenzívnejšiu prácu, menej pracovných miest alebo vyššie zisky vlastníkov. Technológia sama o sebe totiž neurčuje, čo urobíme s časom, ktorý nám ušetrí. O tom rozhodnú ľudia – a predovšetkým sila jednotlivých aktérov na trhu práce.
Ak teda AI jedného dňa umožní zvládnuť päťdňovú prácu za štyri dni, otázkou nebude, či to technológia dokáže. Otázkou bude, či si spoločnosť vyberie štvrtok večer ako koniec pracovného týždňa – alebo piatok ako ďalší deň, počas ktorého sa bude robiť ešte viac.
Zdroj: Financial Times
Ilustračné foto: ChatGPT
