Pred 250 rokmi, 9. marca 1776, vyšlo v Londýne jedno z najvplyvnejších diel moderných dejín – kniha An Inquiry into the Nature and Causes of the Wealth of Nations od škótskeho filozofa a ekonóma Adam Smitha. Dielo, ktoré sa najčastejšie označuje jednoducho ako Bohatstvo národov, sa oprávnene považuje za prvé systematické pojednanie o politickej ekonómii a za jeden zo základných textov modernej ekonomickej vedy.
Smithova kniha vznikla v období, keď európskemu hospodárskemu mysleniu dominoval merkantilizmus – predstava, že bohatstvo štátu spočíva predovšetkým v hromadení zlata a v prísnej regulácii obchodu. Smith tento pohľad radikálne spochybnil. Ukázal, že skutočným zdrojom bohatstva nie je množstvo drahých kovov v štátnej pokladnici, ale produkcia, práca a deľba práce. Práve rozširovanie trhu, špecializácia a obchod podľa neho umožňujú rast produktivity a prosperity spoločnosti.
Niet pochýb o tom, že Smithove myšlienky zásadne ovplyvnili hospodársku politiku nasledujúcich storočí. Podpora obchodu, dôraz na produktivitu práce či kritika monopolov sa stali základnými stavebnými kameňmi modernej ekonomickej teórie. Aj preto je dnes Adam Smith často označovaný za „otca modernej ekonómie“. Oprávnene.
Smith, ktorého mnohí nečítali
Pri 250. výročí vydania Bohatstva národov je však užitočné pripomenúť si aj menej známy fakt. To, že mnohí z dnešných obdivovateľov Adama Smitha jeho dielo interpretujú veľmi selektívne. Adam Smith býva často prezentovaný ako ideológ neobmedzeného trhu, individualizmu a minimalizácie štátu. Takéto čítanie je však prinajmenšom neúplné.
Smith totiž nebol len ekonóm. Bol predovšetkým morálny filozof. Sedemnásť rokov pred vydaním Bohatstva národov publikoval dielo The Theory of Moral Sentiments (Teória mravných citov), ktoré tvorí základ jeho celého intelektuálneho projektu. V tejto knihe Smith analyzuje, ako funguje morálka, empatia a spoločenské normy v ľudskej spoločnosti. Tvrdí, že človek nie je len racionálny maximalizátor vlastného prospechu, ale aj bytosť schopná súcitu, morálneho úsudku a zodpovednosti voči druhým.
Ekonomická teória Adama Smitha prezentovaná v Bohatstve národov preto nikdy nestála mimo etiky. Naopak, bola na nej postavená, Smith svoju knihu považoval za pokračovanie „teórie mravných citov“. Ekonomická teória v Bohatstve národov stojí na základoch morálnej filozofie rozpracovanej v Teórii mravných citov. Väčšina historikov ekonomického myslenia preto považuje obe knihy za súčasť jedného intelektuálneho projektu.
Smith bol profesorom morálnej filozofie na Univerzite v Glasgowe a jeho prednášky zahŕňali etiku, právo aj politickú ekonómiu.
Niektorí moderní historici Smithovho diela preto hovoria o tzv. „Adam Smith Problem“ – debate, či medzi oboma knihami existuje rozpor. Väčšina výskumu dnes ukazuje, že rozpor neexistuje, ale že ide o dve komplementárne časti jednej teórie spoločnosti:
- Teória mravných citov vysvetľuje morálne základy spoločenského poriadku,
- Bohatstvo národov analyzuje fungovanie hospodárstva v tomto morálnom rámci.
Smith síce napísal, že večeru nedostávame z dobročinnosti mäsiara, pivovarníka či pekára, ale na základe ich vlastných (egoistických) záujmov. Zároveň však zdôrazňoval, že spoločnosť nemôže prosperovať, ak väčšina jej členov žije v biede. To ukazuje, že jeho ekonomická teória nebola oslavou neobmedzeného egoizmu, ako to dnes prezentujú niektorí „ekonómovia“, ale analýzou toho, ako sa vlastný záujem a morálne pravidlá spájajú v spoločenskom poriadku.
Mýtus „neviditeľnej ruky“
Jedným z najznámejších pojmov spájaných so Smithom je tzv. „neviditeľná ruka trhu“. V moderných ekonomických debatách sa tento výraz často používa ako univerzálny argument proti regulácii a ako dôkaz, že trhy sa vždy dokážu samy optimálne usporiadať.
Zaujímavé je, že metafora „neviditeľnej ruky“ sa najprv objavila práve v Teórii mravných citov, kde Smith opisuje, ako správanie bohatých môže neúmyselne viesť k rozdeľovaniu zdrojov v spoločnosti. Až neskôr ju použil aj v Bohatstve národov – a to len raz, v konkrétnom kontexte investovania kapitálu. A určite nie v podobe univerzálneho princípu, ako sa to často prezentuje dnes.
Ako všeobecné ekonomické pravidlo začali pojem „neviditeľná ruka“ používať až ekonómovia 20. storočia, najmä Milton Friedman a predstavitelia Chicagskej školy. V učebniciach ekonómie sa tak metafora z diel Adam Smith začala interpretovať ako symbol tvrdenia, že sledovanie vlastného záujmu na trhu môže viesť k spoločensky efektívnym výsledkom.
Smith si navyše dobre uvedomoval, že trhy môžu zlyhávať. Ostro kritizoval monopoly, kartely, privilegované obchodné spoločnosti či politické prepojenie obchodníkov so štátom. Slávna je jeho poznámka, že stretnutie obchodníkov toho istého odvetvia sa takmer vždy skončí sprisahaním proti verejnosti.
Ekonomika a morálka
Pre Smitha teda ekonomika nebola autonómnou sférou oddelenou od spoločnosti. Fungovanie trhu predpokladalo existenciu morálnych pravidiel, dôvery a spoločenských inštitúcií. Bez nich by podľa neho trh nefungoval a spoločnosť by sa rozpadla.
Aj preto je Smithovo dielo oveľa komplexnejšie, než ako sa často prezentuje v dnešných ideologických debatách. Jeho ekonomika nebola oslavou bezbrehého individualizmu, ale skôr pokusom pochopiť, ako môže trh fungovať v rámci širšieho morálneho a spoločenského poriadku.
Adam Smith dnes
Po 250 rokoch zostáva Adam Smith jednou z najcitovanejších postáv ekonomického myslenia. Zároveň je však aj jeden z najčastejšie zjednodušovaných a zneužívaných mysliteľov.
Pripomínať si jeho dielo preto znamená nielen oslavovať vznik modernej politickej ekonómie, ale aj uvedomiť si, že ekonomika nikdy neexistuje vo vákuu. Tak ako v Smithových časoch, aj dnes je neoddeliteľne spätá s otázkami morálky, spoločenských pravidiel a spravodlivosti.
A práve na to mnohí dnešní „vykladači“ Adama Smitha akosi radi zabúdajú.
