Avizované vymenovanie staronového ministra práce Milana Krajniaka je nemilým prekvapením. Najmä po teatrálnom podaní demisie a návrate do poslaneckých lavíc.
(„Po dôkladnom zvážení som sa rozhodol, že nebudem členom vlády E. Hegera. Aj preto, že som dal demisiu s vedomím, že podávam demisiu a nie ako “vydierku” s tým, že sa okamžite “hlásim do služby”. FB MK, 29.3.2021)
Za rok pôsobenia v pozícii ministra práce sa Milan Krajniak prezentoval svojou neodbornosťou, neúctou, pohŕdaním hodnotami sociálneho dialógu a sociálnymi partnermi, predložením viacerých antisociálnych noviel zákonov vrátane novely Zákonníka práce.
Počas jeho pôsobenia v pozícii ministra práce sa nielen výrazne zideologizovalo smerovanie rezortu vrátane protirodového ťaženia, najmä však prišli slovenskí zamestnanci o automat na výpočet minimálnej mzdy, odpojili sa príplatky od minimálnej mzdy, znížili sa minimálne mzdové nároky, sťažilo sa pôsobenie odborov u zamestnávateľa, zrušilo sa rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, zmenilo sa pôsobenie zástupcov zamestnancov v tripartite. Minister práce prizývaním rôznych odborových združení s pochybnou reprezentatívnosťou a mizivou členskou základňou len potvrdil, že mal záujem len o takých zástupcov zamestnancov, ktorí s ním a jeho návrhmi súhlasia.
Z pohľadu odborov Milan Krajniak ako minister práce neurobil pre zamestnancov nič pozitívne, preto neočakávame výrazný posun (k lepšiemu) v jeho pôsobení.
