Aké výzvy nás čakajú a čo nám ešte ponúkne trh práce? Prežije slovenský zamestnanec v 21. storočí? Aj to boli hlavné témy odbornej diskusie Vizionári, na ktorej sa začiatkom týždňa zúčastnila prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Budúcnosť zamestnancov, nové profesie, posilnenie legislatívy, či tzv. platformové hospodárstvo. Trh práce sa už nejaké obdobie mení a posúva vpred. Otázkou však je, či na to reagujeme dostatočne rýchlo. Niektoré novinky a trendy sa do pracovného prostredia vedia aplikovať skôr, než k tomu štáty prispôsobia svoju legislatívu. Zoberme si napríklad vyššie spomínané platformové hospodárstvo. Všetci už takmer poznáme a využívame platformy, ktoré nám ponúkajú pohodlný nákup potravín, dovoz obedového menu či rýchle využitie taxislužby. Môže sa to zdať ako jednoduchý, ale aj výhodný spôsob práce, no opak je pravdou. „Takto pracujúci ľudia absolútne vypadávajú zo systému sociálneho zabezpečenia, bezpečnosti pri práci alebo spod ochrany pracovnoprávnej legislatívy, akou je Zákonník práce,“ upozornila prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová v rámci odbornej diskusie Vizionári. Dodala, že Európska únia už chystá smernicu, ktorá by týmto pracovníkom zaručila podmienky a sociálne opatrenia, aké majú štandardní zamestnanci. Odborníci sa zhodujú, že táto smernica bude pre pracovný trh veľmi dôležitá.
Zamestnávatelia si tiež uvedomujú, že zamestnanec musí byť plnohodnotne chránený. Viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský poznamenal, že v drvivej väčšine prípadov sa jedná o druhé, až tretie zamestnanie. Ide najmä o ľudí, ktorí trvalý pracovný pomer majú a táto forma práce predstavuje pre nich možnosť privyrobiť si rýchlo a jednoducho.
Otázka flexibilného zamestnania a nastavenia legislatívy tu už bola podľa odborárov a zamestnávateľov skôr, no stále nie je dotiahnutá. Vedúci zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha tiež upozornil, že Zákonník práce nemôže byť rigidný, čo znamená, že ho musíme prispôsobovať novým trendom. „My už dnes máme viac ako 50 % ľudí zamestnaných iným spôsobom, ako je klasické zamestnanie, teda na plný úväzok u jedného zamestnávateľa,“ povedal Vladimír Šucha.
Hovoríme aj o tzv. freelanceroch, ľudí pracujúci na voľnej nohe. Udomácňujú sa aj na Slovensku a v rámci trhu práce je to čoraz populárnejší spôsob zamestnávania. Ten vyhovuje najmä ľuďom, ktorým neprekáža flexibilita alebo dočasná projektová práca. Freelanceri sú „rozšírení“ napríklad v oblasti IT, podotkol ďalší diskutujúci – Marek Greško, spoluzakladateľ spoločnosti TITANS freelancers. Podľa neho väčšina freelancerov robí tento typ práce dobrovoľne.
Opakom napríklad je, keď zamestnanec nemá inú možnosť, ako pracovať na živnosť, inak by mu zamestnávateľ prácu nedal. Nútené živnosti tiež predstavujú problém, ktorý so sebou nesie aj negatíva. Prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová na margo riešení v rámci pracovnoprávnych vzťahov uviedla, že „nebyť tých európskych úprav alebo legislatívy, tak sa v živote k niečomu takému v našich podmienkach nedopracujeme.“ Spomenula, že niektoré opatrenia EÚ už sú prijaté, napríklad smernica o primeraných minimálnych mzdách v EÚ a podpore kolektívneho vyjednávania, či smernica o zosúlaďovaní pracovného a osobného života, vďaka ktorej sme zaviedli tzv. otcovskú dovolenku v trvaní dvoch týždňov.
Trh práce sa v súčasnosti rýchlo mení a prispôsobuje sa stále novým technológiám, digitalizácii a umelej inteligencii. V úzkej spojitosti so vzdelávaním, skracovaním pracovného času, ale aj nastavením primeranej legislatívy. Práve to sú výzvy, ktoré určujú budúcnosť aj slovenských zamestnancov.
