Ekonomika, spoločnosť, vzdelanie, domácnosť či udržateľnosť. Na týchto päť oblastí sa pozreli ekonómovia a vznikol Index prosperity. V roku 2024 sme sa v rámci európskej 27 vo väčšine ukazovateľov umiestnili v druhej polovici alebo v poslednej tretine rebríčka. Index prosperity pripravili analytici Slovenskej sporiteľne po druhý raz.
Slovensko nie je chudobnejšie, len okolitým krajinám sa darí viac a bohatnú rýchlejšie. Najväčšie výzvy, ktoré nás v budúcnosti čakajú, sú nepriaznivý demografický vývoj, teda starnutie obyvateľstva a technologický pokrok, kde nám chýba intenzívnejší výskum a vzdelávanie.
Slovensko si oproti minulému roku pohoršilo o jednu priečku. Medzi premiantov východného bloku patria Česko a Slovinsko.
Slovenská ekonomika podľa prepočtov analytikov SLSP dosahuje v súčasnosti asi 80 % výkonnosti európskeho bloku, čo je približne o desať percentuálnych bodov menej ako Česká republika. Zatiaľ čo sa nám darilo pred a po vstupe do EÚ a eurozóny aj vďaka zahraničným investíciám, dnes náš model malej a otvorenej ekonomiky naráža na svoje limity. Z krajín V4 už na podobnej úrovni konvergujú Maďarsko a Poľsko. Ich trajektória konvergencie je momentálne rastová, zatiaľ čo naša stagnuje.
Demografia nás dobieha
Ekonómovia upozorňujú na to, že vo vekovej kategórii 18 až 64 rokov ubudne do desiatich rokov asi 200-tisíc ľudí, čo môže najviac zasiahnuť pracovnú silu. Hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová menuje niekoľko zmien, ktoré by podľa nej pomohli prosperujúcej budúcnosti. „Napríklad demografickú výzvu môžeme riešiť niekoľkými spôsobmi. Vytvorením atraktívneho prostredia pre vysokokvalifikovaných ľudí z tretích krajín, zastavením odlevu mozgov či znížením byrokratickej záťaže,“ priblížila.
Slováci štátu neveria, že sa o nich dokáže efektívne postarať na dôchodku. Podľa interných prieskumov SLSP až 80 % opýtaných skôr alebo vôbec nesúhlasí s tvrdením, že dôchodok od štátu im zabezpečí udržanie životného štandardu. Na širšiu otázku v prieskume Európskej komisie k finančnej gramotnosti odpovedalo 63 % slovenských respondentov, že si nie sú istí, či budú mať dostatok peňazí na pohodlný život v dôchodkovom veku.
Sporíme si málo a robotizácia stagnuje
V desaťročnom porovnaní si dokáže priemerný Európan odložiť 12,9 %. Na Slovensku je priemerná miera úspor (2013 – 2022) na úrovni 8,6 %, v Česku 13,9 %, v Maďarsku 13,8 % a Poľsku iba 4,9 %.
Slovensko patrí k lídrom v počte vyrobených automobilov na milión obyvateľov. Napriek tomu, že tento priemysel tlačí na produktivitu a efektivitu práce a výrobných procesov, robotizácia u nás stagnuje. S prílevom zahraničných investícií sa po vstupe Slovenska do EÚ začal aj proces robotizácie, ktorý však po roku 2016 začal spomaľovať. Počet robotov na 10-tisíc zamestnancov v spracovateľskom priemysle od roku 2016 narástol na Slovensku iba o 16 %, zatiaľ čo v susednom Česku to bolo až 87 %. Celosvetovo to bolo až o 104 %.
Na Slovensku má aspoň základné digitálne zručnosti 51 % všetkých ľudí. Európska únia má za cieľ do roku 2030 zvýšiť toto číslo nad 80 %. Sme na tom podobne ako Nemecko. Za základné digitálne zručnosti sa považuje schopnosť pracovať s počítačom na používateľskej úrovni vrátane textového editora, používať internet banking či nakupovať na internete.
Ženy nezarábajú rovnako ako muži na tých istých pozíciách. Ženy dostávajú v priemere o 18 % menej ako muži. V pracovnej oblasti vedy, výskumu a technológií, ktoré sú nutným základom pre rozvoj znalostnej ekonomiky, nám podľa autorov rebríčka uniká potenciál žien. Pomôcť môžu skrátené úväzky, jednoduchší návrat žien do pracovného procesu po rodičovskej dovolenke či starostlivosti o člena rodiny.
Podrobnejšie výsledky Indexu prosperity si môžete pozrieť tu.
Zdroj: Slovenská sporiteľňa, Eurostat
