V našom prvom rozhovore sa zameriame na inštitút minimálnej mzdy. Momentálne sa na Slovensku rozbehla mediálna diskusia o výške minimálnej mzdy. Začnem teda rovno otázkou, aký je váš názor na jej výšku. Je minimálna mzda na Slovensku vysoká alebo nízka?
Na takýto typ otázok podľa mňa neexistujú „správne“ alebo „nesprávne“ odpovede, keďže na problematiku je možné nazerať z rôznych pohľadov a názor je často vo významnej miere ovplyvnený kontextom. Na jednej strane máme ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu. Každý človek pracujúci na plný pracovný úväzok by mal byť schopný dovoliť si akýsi pomyselný základný štandard. Okrem uspokojenia existenčných potrieb (najesť sa, bývať, obliecť sa) by si mal aspoň občas dovoliť zájsť do divadla, na koncert, športové podujatie, aspoň raz ročne týždeň dovolenky mimo domova (tým nemyslím drahú luxusnú dovolenku) a podobne.
To je pravdepodobne ale len jeden z pohľadov na vec.
Presne tak, na strane druhej máme firmy, a to predovšetkým tie, ktoré pôsobia v odvetviach náročných na ľudskú prácu. Za predpokladu, že ceny tovarov a služieb sú tvorené trhovými princípmi, firma sa musí prispôsobiť trhovým cenám. Pre niektoré firmy, ktoré sú na tom technologicky horšie ako konkurencia, môže hodnota minimálnej mzdy od istej výšky predstavovať problém. A niekde medzi (alebo nad) týmito dvoma skupinami trhových subjektov je štát. Štát, ktorý by mal v ideálnom prípade reprezentovať akýsi pomyselný prevládajúci názor na otázku minimálnej mzdy v príslušnej spoločnosti, by mal rozhodnúť, či ju zavedie a v prípade, že áno, akým spôsobom bude určená jej výška.
Ako by podľa vás mal k tejto otázke pristupovať štát?
Mňa osobne by napríklad zaujímalo, či sa naši politici vôbec snažia pristupovať k určeniu výšky systematicky. Máme na Slovensku nejaký predpis alebo dokument, ktorý by definoval, čo je účelom minimálnej mzdy? Teda okrem ústavy, kde sa uvádza, že odmena za vykonanú prácu má byť dostatočná na to, aby zamestnancom umožnila dôstojnú životnú úroveň.
Keby sme sa v podmienkach SR zhodli, že aktuálna výška minimálne mzdy je postačujúca na to, aby takúto životnú úroveň umožnila, jej výšku by sme mohli považovať za vhodne nastavenú. V prípade, že firmám v niektorých odvetviach by takáto výška spôsobovala existenčné problémy, štát by sa tým mal akútne zaoberať. Ide predsa o silný zásah štátu do ekonomiky, ktorým štát firmám niečo prikazuje. Prečo sa o toto bremeno štát nepodelí s firmami a nezníži daňovo-odvodové zaťaženie nízkych miezd? Nehovoriac o tom, zvyšovaním minimálnej mzdy si štát automaticky zvyšuje svoje príjmy z daní a odvodov.
S týmto súhlasím, takúto úpravu odbory už dlhodobo navrhujú a predkladajú na rokovania tripartity. Aj politici tento problém už desaťročia vyťahujú, ale reálne sa veľmi k tejto zmene nemajú, radšej znižujú zdanenie investovania do kryptomien.
Neviem, či má vôbec zmysel vyjadrovať sa k tomu, čo v našich podmienkach politici považujú za priority. Stačí sa pozrieť, čo sa stalo kľúčovou prioritou súčasnej vlády takmer okamžite po jej vymenovaní. Zdravotníctvo kolabuje, výsledky našich žiakov zaznamenali výrazný prepad, vysoké školstvo zaspalo dobu, mnohí šikovní ľudia odchádzajú študovať, pracovať, žiť do zahraničia. Namiesto toho, aby sme sa v prvom rade zamerali na skvalitnenie života miliónov slušných ľudí, uprednostníme potreby neporovnateľne menšej skupiny ľudí páchajúcich trestnú činnosť. Je to pre mňa nepochopiteľné.
Je to tak, no vráťme sa k našej téme. Pohľadov na minimálnu mzdu môže byť viacero, skúsme sa pozrieť, čo o minimálnej mzde hovoria štatistické dáta. Slovenská minimálna mzda je jedna z najnižších v EÚ. Čo sa dá z tohto porovnania vyčítať?
Ja osobne nemám rád takýto typ porovnaní. V prvom rade potrebujem mať dôvod, prečo chcem porovnávať krajiny podľa ich úrovní minimálnych miezd. Uskutočním porovnanie, zistím rozdiely v minimálnych mzdách medzi krajinami a čo ďalej? Je mojím cieľom vytvoriť rebríček krajín? Respektíve inak, prečo by malo byť mojím cieľom vytvoriť rebríček krajín podľa minimálnej mzdy? Potrebujem ten rebríček, lebo sa chceme priblížiť niektorej z krajín? Chceme byť niekde uprostred? Alebo medzi krajinami s najvyššou minimálnou mzdou? Alebo sa chceme priblížiť k tej najnižšej?
Dobrá otázka a vlastne aj odpoveď. Politici to však robia akosi pričasto, majú proste radi porovnávanie. Ako by ste sa na problematiku pozreli vy? Cez paritu kúpnej sily (PKS), alebo ešte inak?
No áno, my ľudia sa vo všeobecnosti radi porovnávame, máme radi aj porovnávania medzi krajinami. Keby sme chceli napríklad porovnávať krajiny podľa toho, akú úroveň životného štandardu zabezpečí minimálna mzda v jednotlivých krajinách, vhodnejšie by zrejme bolo pozerať sa na čisté mzdy. Tu ale nastáva komplikácia, pretože čistá mzda závisí od viacerých faktorov. Preto by asi boli potrebné viaceré modelové prepočty, príp. zamerať sa napr. len na niektorý z prepočtov, napr. úroveň čistej minimálnej mzdy dospelej bezdetnej osoby, ktorá žije v domácnosti sama. Tým, že ceny tovarov a služieb sa v jednotlivých krajinách líšia, v ďalšom kroku by určite bolo vhodné hodnoty prepočítať cez paritu kúpnej sily (PKS). PKS nie je dokonalý nástroj a spomínam si na diskusie odborníkov na túto tému, ale takéto porovnanie bude určite lepšie než PKS neaplikovať vôbec.
Pozri aj:
O parite. (štúdia IFP)
Rozumiem, opýtam sa inak. Analytici jedného často citovaného think-tanku už roky rozprávajú o podiele minimálnej mzdy na priemernej mzde. V roku 2021 tvrdili, že tento podiel je vo výške 52 % a naznačovali, že je najvyšší v EÚ. A že vysoký podiel minimálky na priemernej mzde je zásadný problém. Na toto máte aký názor?
Podobné vyjadrenia som tiež postrehol. V prvom rade by som sa znova zamyslel: Aký je môj cieľ? Prečo potrebujem skonštruovať takýto pomerový ukazovateľ? Dajme tomu, že máme dôvod, prečo takýto ukazovateľ potrebujeme vyjadriť. V poriadku, vyjadrili sme ho. A čo ďalej? Je ďalším cieľom zhodnotiť, či hodnota, ktorá nám vyšla, je príliš vysoká? Existuje nejaká teória alebo model, na základe ktorého by sme mohli tvrdiť, že ak tento pomer dosiahne určitú hodnotu, môže to mať negatívne efekty na trh práce alebo dokonca na celú ekonomiku? Možno takéto modely existujú, ale to už by bola skôr otázka na kolegov, ktorí sa zaoberajú ekonómiou trhu práce.
Zhodnotenie, že tento pomer je príliš vysoký, založené na porovnaní s inými krajinami, pre mňa veľkú vypovedaciu silu nemá. Do pomeru totiž vstupujú dve hodnoty: minimálna mzda a priemerná mzda. Ako som už dávnejšie uvádzal v jednom komentári, tento pomerový ukazovateľ nadobudne vysokú hodnotu, ak je hodnota v čitateli zlomku, teda minimálna mzda, príliš vysoká; alebo ak je hodnota v menovateli zlomku, teda priemerná mzda, príliš nízka. Čo ak teda v slovenských podmienkach platí, že „problém“ nie je v príliš vysokej minimálnej mzde, ale v príliš nízkej priemernej mzde? Ale to je už opäť otázka skôr na kolegov z oblasti ekonómie trhu práce.
Tí istí analytici v roku 2020 tvrdili, že ak dôjde k zvýšeniu minimálnej mzdy, tak v niektorých okresoch vzrastie nezamestnanosť nad 30 %. Čas ukázal, že to bolo nepravdivé tvrdenie. Má, alebo môže mať rast minimálnej mzdy negatívny vplyv na zamestnanosť?
Všetky ekonomické predpovede je potrebné brať s veľkou dávkou opatrnosti a predovšetkým je potrebné mať veľkú dávku pokory, keď chcem nejakú ekonomickú predpoveď vôbec vysloviť. Kvalita predikcií v ekonómii závisí od mnohých faktorov, vo veľkej miere od kvality vstupných údajov, vhodnosti a správnosti použitia metód. Neviem, s akými vstupnými dátami pracovali a aké metódy použili títo analytici. Čo sa týka vplyvu zvyšovania minimálnej mzdy na (ne)zamestnanosť, závery existujúcich štúdií jednoznačné nie sú. Môže sa tam totiž kombinovať viacero efektov. V niektorých častiach ekonomiky sa samozrejme môžu prejaviť negatívne efekty, to bezpochyby. Avšak niektorí z ľudí, ktorí prišli o prácu v jednej firme, si v relatívne krátkom čase môžu nájsť prácu v inej firme. Takýto typ analýz je náročný a v prípade, že sú založené na kvalitných dátach a s vhodne použitými metódami, majú určite veľký prínos pre porozumenie fungovania efektov minimálnej mzdy na trh práce.
Pred dvoma rokmi vyšla štúdia IFP, ktorá namerala, že zvýšenie minimálnej mzdy o 5 % malo v niektorých rokoch ako následok zrušenie 14 000 pracovných miest. Ako to so závermi tejto štúdie vidíte vy?
Mená autorov, ktorí štúdiu spracovali, sú mi známe, a tak nemám dôvod pochybovať, že by štúdiu nespracovali najlepšie ako mohli a vedeli. Ako ale sami upozorňujú, dáta, s ktorými pracovali, mohli do istej miery ovplyvniť výsledky. Problémom totiž je, že z dát nedokázali jednoznačne určiť, či osoba pracovala za minimálnu mzdu. Od januára 2023 ale majú zamestnávatelia povinnosť nahlasovať do Sociálnej poisťovne aj dohodnutý rozsah pracovného času. Teraz by už malo byť omnoho jednoduchšie dopátrať sa k tomu, koľko ľudí na Slovensku reálne pracuje za minimálnu mzdu, resp. nízko nad ňou. Nové štúdie založené na údajoch od roku 2023 by tak mohli ponúknuť výsledky bez tohto skreslenia a pevne verím, že sa niekto rozhodne takúto analýzu uskutočniť.
Pre mňa, ako akademického ekonóma, je kľúčové rozširovať naše poznanie a porozumenie javom v tejto oblasti. Ich štúdia zistila niečo o potenciálnom vplyve minimálnej mzdy na trh práce v podmienkach SR a v ideálnom prípade by mala predstavovať jeden zo základných vstupov do ďalšieho skúmania. V štúdii ukázali niektoré z dopadov zvýšenia minimálnej mzdy a v ďalšom kroku by sme sa mali pozrieť, ktoré boli tie najohrozenejšie skupiny ľudí a firiem. Následne by sa mali odborníci zamyslieť a prísť s návrhmi, akým spôsobom by mal štát pristupovať k týmto skupinám, aby potenciálne negatívne efekty zmierňoval.
No, to zaujíma aj mňa, pretože vo verejnom priestore nám na základe tejto štúdie IFP lietajú návrhy, aby sme minimálnu mzdu zmrazili, alebo zrušili. Naznačujete dôležitosť prijímať iné opatrenia?
Keby som bol v pozícii, že by som mal takúto rozhodovaciu právomoc, na základe tejto štúdie by som minimálnu mzdu v žiadnom prípade nezrušil. Ako som už uviedol, štúdiu by som považoval za dôležitý dokument, ktorý by mal slúžiť ako základ pre hlbšie porozumenie problému v podmienkach SR. Konkrétne opatrenia by sa odvíjali práve od toho, čo by sme následným skúmaním zistili.
Rozumiem tomu správne, ak by som to zhrnul tak, že závery tejto štúdie netreba interpretovať ako dokázanie škodlivosti rastu a existencie inštitútu minimálnej mzdy, ale naznačujú nám, že by sme mali hľadať iné nástroje a politiky, ako stimulovať trh práce a zamestnancov? Napríklad aj v tejto štúdii sa uvádza, že po zavedení odvodovej odpočítateľnej položky v roku 2015 sa nameraný negatívny vplyv minimálnej mzdy vytratil?
Pokiaľ ide o empirický výskum, málokedy si môžeme dovoliť silné tvrdenia typu „Dokázali sme, že…“. Ja osobne uprednostňujem tvrdenia typu, že s použitím dát, ktoré sme mali k dispozícii za nejaké ohraničené časové obdobie, so zohľadnením obmedzení dát; s použitím príslušnej metódy; sme ukázali, že niečo platilo. Keby sme pracovali s inými dátami alebo s inými metódami, mohli by sme dospieť k podobným, ale pokojne aj k odlišným výsledkom.
Táto štúdia naznačuje, že sa prejavil negatívny efekt na zamestnanosť. To ale nie je to isté ako dokázanie škodlivosti zvyšovania minimálnej mzdy alebo dokonca jej samotnej existencie. S rastom minimálnej mzdy totiž môžu súvisieť aj pozitívne efekty – rast príjmov ľudí, krotí pracujú za minimálnu mzdu a s tým súvisiace zvýšenie ich životnej úrovne; prípadne sa môžu prejaviť aj multiplikačné efekty súvisiace so zvýšenou spotrebou nízkopríjmových domácností. Na druhej strane sa ale môžu prejaviť negatívne účinky na firmy súvisiace so zvýšením nákladov a následným znížením ziskov a potenciálnej investičnej aktivity. Iné firmy môžu stáť pred rozhodnutím, či prepustiť časť zamestnancov, alebo si ich udržať, no dôsledkom bude zvýšenie cien produktov. Zvýšené ceny následne môžu viesť k zníženiu životnej úrovne ľudí. Ekonomika je veľmi komplexný systém a (takmer) žiadna zmena sa nedeje izolovane. V konečnom dôsledku ide o to, ktoré efekty v ekonomike prevládnu – tie pozitívne alebo tie negatívne. Ale to je už ďaleko nad rámec toho, čo skúmali autori predmetnej štúdie.
Poďme späť k tvrdým dátam. Ak niekto argumentuje podielom minimálnej mzdy na priemernej mzde, tak potom by asi bolo potrebné pozerať sa aj na kontext, napríklad na podiel miezd na HDP, na podiel miezd na pridanej hodnote, atď. Je podľa vás v poriadku, ak sa vyťahuje jedna štatistika a na jej základe sa robia závery a neberie sa ohľad na iné okolnosti?
Podľa mňa to opäť závisí od toho, aký máme cieľ. Dokážem si predstaviť, že na splnenie niektorých cieľov si vystačím s jedinou hodnotou (resp. vývojom hodnôt jedného ukazovateľa v čase), v iných prípadoch je potrebné prepojiť viacero pohľadov a údajov. Keď niekto argumentuje podielom minimálnej mzdy na priemernej, a priori s tým nemám problém. Ako som už ale uviedol, v prvom rade by som potreboval vedieť, prečo by ma takýto podiel mal zaujímať.
Predstavme si, že máme vedľa seba dve krajiny: „A“ a „B“. V prípade oboch krajín je pomer minimálnej na priemernej mzde veľmi podobný (dajme tomu, približne 45%). V krajine „A“ je minimálna mzda na takej úrovni, že z nej človek doslova živorí, zatiaľ čo v krajine „B“ dokáže z minimálnej mzdy viesť plnohodnotný život. Znamená to teda, že ak minimálna mzda dosahuje 45 % priemernej mzdy, máme túto hodnotu považovať za prijateľnú? Alebo je privysoká? Alebo naopak príliš nízka?
V tejto súvislosti sa dosť často argumentuje napríklad Poltárom a inými chudobnými oblasťami na Slovensku, najmä v súvislosti s návrhmi na zavedenie regionálnej minimálnej mzdy. Naštartovala by nižšia minimálna mzda zamestnanosť v chudobných regiónoch?
Hypoteticky si dokážem predstaviť, že krajina uplatňuje rôzne úrovne minimálnej mzdy v jednotlivých regiónoch. No hneď mi napadá jedna z kľúčových otázok. Závisela by regionálna minimálna mzda od sídla prevádzky firmy alebo bydliska zamestnanca? Predpokladám, že minimálna mzda by mala garantovať nejaké minimum zamestnancovi, aby si zabezpečil určitý štandard, čiže regionálna minimálna mzda by asi mala v prvom rade zohľadňovať jeho náklady na život v danom regióne.
Tu bude asi problém v tom, že Slovensko je malé a chudobné regióny majú vo svojom susedstve tie bohatšie, takže by asi hrozil klasický slovenský prístup, obchádzanie pravidiel?
Keď si začnem predstavovať rôzne kreatívne kombinácie s cieľom optimalizovať, tak si regionálnu minimálnu mzdu na Slovensku dokážem len veľmi ťažko predstaviť. Môj osobný názor je, že štát by nemal využívať inštitút minimálnej mzdy na „naštartovanie“ zamestnanosti v chudobných regiónoch. Keby štát chcel silou-mocou riešiť regionálny rozvoj (aj) nástrojmi súvisiacimi so mzdovou politikou, lepšie by asi bolo zamyslieť sa napríklad nad odvodovými úľavami pre podnikateľov pôsobiacich v týchto regiónoch.
Na druhú stranu, v chudobnejších regiónoch je viac poberateľov minimálnej mzdy ako na celonárodnej úrovni a aj mzdy celkovo sú v týchto regiónoch nižšie. Ak by sa zaviedli nižšie minimálne mzdy v týchto regiónoch, nemalo by to viac negatívnych dôsledkov? Napríklad v podobe nižšej kúpyschopnosti, alebo v ešte väčšej miere migrácie obyvateľov z týchto regiónov?
Simulačné analýzy by nám na podobné otázky mohli dať nejaké odpovede. Znova sa ale dostávame k tomu, že minimálna mzda by mala byť súčasťou politík zameraných na regionálny rozvoj. Bavíme sa o regiónoch s vyššou mierou nezamestnanosti, nižšou podnikateľskou aktivitou a podobne. Nemalo by byť v záujme štátu zamerať sa na príčiny týchto javov? Prečo sa tam podnikatelia nehrnú? Kvôli nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily? Kvôli nevhodnej kvalifikačnej štruktúre pracovnej sily? Kvôli zlej infraštruktúre? Často ide o regióny poznačené viacnásobnými znevýhodneniami. Domnievať sa, že zavedenie regionálnej minimálnej mzdy zrazu tieto regióny spasí, je asi ilúzia. Jedným zo scenárov totiž môže byť skutočne aj ten, že to ešte viac demotivuje ľudí zotrvať v týchto regiónoch.
Tu mi tiež napadá ešte jeden problém. Na Slovensku máme veľa tzv. zombie firiem. Tlak na nezvyšovanie minimálnych miezd niektorí interpretujú tak, že treba chrániť tieto firmy, aby nemuseli prepúšťať. Nie je opačnou alternatívou aj to, že tlak na zvyšovanie miezd je aj v ich záujme, len musia viac investovať do výskumu a vývoja, do nových technológií, pretože štúdie IFP a NBS hovoria o tom, že na Slovensku máme dvojrýchlostnú ekonomiku?
Nad otázkou investícií do technológií som sa zamýšľal aj v súvislosti s vyjadreniami, že minimálna mzda rástla rýchlejšie než produktivita práce, a preto by sa zvyšovanie minimálne mzdy malo obmedziť. Samozrejme, z ekonomického hľadiska to dáva zmysel. Problémom však je, že keď výkon zamestnanca je determinovaný výkonnosťou/kapacitou výrobných zariadení firmy, aj keby sa zamestnanec neviem ako silno snažil, jeho produktivita sa nezvýši. Kedy naposledy vypracovalo ministerstvo hospodárstva nejakú analýzu, ktorá by odpovedala na otázky, ako je to s technologickou úrovňou našich firiem, v akom objeme firmy investujú do nových technológií a čo firmy robia pre to, aby zvyšovali svoju produktivitu a konkurencieschopnosť? Respektíve, ak realita slovenských firiem je vo významnom rozpore s našimi predstavami/cieľmi, prečo je tomu tak? S akými problémami sa boria naše firmy? Ako by im štát mohol uľahčiť fungovanie a lepšie stimulovať ich investičnú aktivitu?
Pozri aj:
Slovenská minimálna mzda v posledných troch rokoch nominálne celkom slušne rástla, čo kritizujú odporcovia tohto inštitútu, na druhú stranu, keď si nominálny rast upravíme o infláciu, tak reálny rast minimálnej mzdy na Slovensku bol záporný. Ako sa postaviť k tomuto rozporu?
Keď si dobre pamätám posledné štatistiky, čo som si pozeral, od roku 2021 minimálna mzda v reálnom vyjadrení (v stálych cenách) skutočne mierne klesá, čiže ľudia pracujúci za minimálnu mzdu si v reálnom vyjadrení v súčasnosti dokážu obstarať menej statkov a služieb než v roku 2021. To ale za predpokladu, že nedošlo k zmenám v zdaňovaní minimálnej mzdy, to už ale zachádzame do daňových predpisov, v tých už nemám prehľad. Pre doplnenie je ale potrebné uviesť, že mierne klesajúci trend sa prejavil aj v prípade reálnych priemerných miezd.
Vo svojej vedeckej práci sa oi. venujete aj chudobe v rómskych komunitách. Ako sa pozeráte na tvrdenia, že minimálna mzda má v sebe skrytý rasizmus, keďže automaticky vylučuje Rómov z trhu práce? Myslíte si, že obyvatelia marginalizovaných rómskych komunít (MRK) by mali skutočný záujem o prácu pod úrovňou súčasnej minimálnej mzdy a naozaj sú vylučovaní výškou minimálky z trhu práce?
Čo sa týka skrytého rasizmu a jeho súvisu s minimálnou mzdou, nedávno som natrafil na jednu zatiaľ nerecenzovanú štúdiu, ktorá ukázala, že po zvýšení minimálnej mzdy v troch štátoch USA došlo k zníženiu diskriminácie uchádzačov s typicky černošsky znejúcimi menami, čiže efekty zvýšenia minimálnej mzdy sa prejavili práve v prospech menšiny diskriminovanej na trhu práce. Ale aj v tomto prípade platí, že v inom kontexte by výsledky mohli byť odlišné. Bez ďalšieho výskumu nemožno tento záver zovšeobecniť.
Na to, či by niekto mal záujem o prácu pod úrovňou súčasnej minimálnej mzdy, sa podľa mňa nedá jednoznačne odpovedať, keďže každý človek má inú množinu preferencií. Stretá sa tu totiž viacero faktorov. Ekonomická teória predpokladá, že cieľom ľudí je maximalizovať úžitok. Pod úžitkom si môžeme zjednodušene predstaviť úroveň našej spokojnosti s tým, ako sa nám darí uspokojovať naše potreby (čo vo významnej miere závisí aj od nášho príjmu), ako sa nám darí rozdeliť svoj čas medzi prácu, rodinu, priateľov, voľnočasové aktivity a podobne. No a teraz si na chvíľu predstavme, že sa narodíme do prostredia extrémnej chudoby (nebola to naša voľba). V tomto prostredí vyrastáme od malička a život v týchto skromných podmienkach je to, čo poznáme. Zvykli sme si teda vyžiť z veľmi nízkeho príjmu a tomuto spôsobu života sú prispôsobené aj naše rozhodovacie procesy. To, či by sme boli ochotní prijať prácu a zvýšiť si tým svoj životný štandard, je už otázkou preferencií konkrétneho jednotlivca. Niektorí z nás uprednostnia vyšší príjem na úkor voľného času, na iných vyšší príjem nemusí mať žiaden efekt.
Osobne nepoznám nikoho z marginalizovaných rómskych komunít, kto by mal záujem o prácu pod hranicou minimálnej mzdy, skôr naopak, ale samozrejme, nepoznám všetkých ľudí. Čo na to hovoria výskumy?
Či existuje výskum, ktorý by došiel k záverom, že „privysoká“ minimálna mzda vylučuje ľudí z marginalizovaných rómskych komunít z trhu práce, neviem, ja osobne som taký nepostrehol. Za hlavný dôvod ich vylúčenia z trhu práce by som považoval v prvom rade nastavenie našej spoločnosti a naše predsudky (nielen) voči Rómom. Výskumy totiž ukázali, že Rómovia sú na trhu práce (a nielen na trhu práce) diskriminovaní. Predstavujú pritom veľký potenciál pre trh práce a našu spoločnosť. No ide o tému, ktorej sa politici spravidla boja, pretože táto téma v predvolebnej kampani neprinesie politické body, skôr naopak. Navyše, podľa posledných dostupných údajov zisťovania Eurobarometer zameraného na diskrimináciu patria Slováci medzi najmenej tolerantné národy v EÚ. Keď niekto „nespĺňa kritériá“: muž, nie príliš mladý ani príliš starý, biela farba pleti, kresťan, heterosexuál, bez zdravotného postihnutia; má nemalú šancu, že bude čeliť predsudkom, prípadne diskriminácii v rôznych oblastiach života. Aj toto je, bohužiaľ, jedna z čŕt našej kultúry. Kým nezačneme tolerovať menšiny a nepripustíme si, že sú znevýhodňované, ťažko môžeme dosiahnuť ich úplnú integráciu a napredovanie našej spoločnosti. Mnohí politici a mnohé političky namiesto toho pritvrdzujú v šírení nenávisti voči menšinám…
| Tomáš Želinský:
Pôsobí ako docent Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach a vedecký pracovník Sociologického ústavu AV ČR. Doktorát v odbore ekonómia získal na Univerzite Karlovej v Prahe a v odbore financie na Technickej univerzite v Košiciach. Absolvoval viaceré zahraničné výskumné pobyty (Durham University (Veľká Británia), The University of Melbourne (Austrália), Monash University (Austrália), Monash University Malaysia, CERGE-EI Praha, Ekonomická univerzita vo Viedni). Od roku 2022 pôsobí ako člen pracovnej skupiny Európskej hospodárskej komisie OSN zameranej na meranie subjektívnej chudoby. Vo svojom výskume sa dlhodobo venuje problematike merania chudoby a výskumu socio-ekonomického správania ľudí. Medzi hlavné témy jeho aktuálneho skúmania patrí výskum ašpirácií z pohľadu behaviorálnej ekonómie a prístupy k meraniu subjektívnej chudoby.
Názory a postoje vyjadrené v tomto rozhovore sú výhradne osobné názory T. Želinského a nemusia sa nutne zhodovať s oficiálnymi postojmi a názormi inštitúcií, na ktorých pôsobí. |
Graf: OECD stat, spracoval Ján Košč
Fotografia: archív Tomáša Želinského, FB TUKE a FB EU BA