Tretinu života trávime v práci a náš čas na tomto svete meníme za peniaze. Ľudia si musia uvedomiť, že ich čas je drahý. Odborárski predáci sa zhodujú, že zamestnanci musia bojovať sami za seba, boj za lepšie pracovné podmienky za nich nevybojujú iní.
Štrajk nie je prvá, ale posledná možnosť a hovorí sa, že najlepší štrajk je ten, ku ktorému nemuselo nikdy dôjsť. V najnovšej epizóde odborárskeho podcastu sme sa rozprávali s odborármi, ktorí sa rozhodli postaviť za dôstojné pracovné podmienky a férové mzdy zamestnancov.
V ostrom štrajku sú aktuálne zamestnanci spoločnosti GeLiMa Liptovský Mikuláš, ktorým sa doposiaľ (od 20. februára) nepodarilo vyrokovať zlepšenie mzdových podmienok.
„Ľudia nesúhlasia s vedením, je tam napätá atmosféra, ktorá sa prejavila v tom vzdore. Vidíme, že firme sa začína dariť, začala rásť a ľudia to tiež chceli pocítiť, ale tá ponuka pre zamestnancov bola ešte nižšia ako v roku, keď sa nám nedarilo,“ obhajuje dôvody štrajku predseda ZO OZPP na Slovensku pri GeLiMa Ferdinand Chomo.
S predsedom odborovej organizácie pri Ecco Slovakia Pavolom Húšťavom sa zhodli, že nie vždy ide zamestnancom len o vyššie platy, ale celkovo aj o atmosféru v práci.
„Nikde to nie je len o peniazoch a vyšších mzdách,“ hovorí Húšťava, ktorý aktuálne bojuje o vyššie kompenzačné odstupné pre všetkých zamestnancov obuvníckej firmy v Martine, ktorá v lete prepustí všetkých 640 zamestnancov.
Ostrý štrajk v GeLiMa
V Liptovskom Mikuláši štrajkuje viac ako polovica zamestnancov. Nechodia do práce, nedostávajú plat. Ide o najdlhšie trvajúci ostrý štrajk v novodobej histórii Slovenska.
Podľa Základnej organizácie Odborového zväzu pracovníkov poľnohospodárstva (ZO OZPP) na Slovensku pri GeLiMa zamestnávateľ nedal ponuku o mzdovej časti kolektívnej zmluvy na rok 2025, ktorá by znamenala zvýšenie reálnych miezd v podniku. Rokujú pritom od 20. februára.
„Na členskej schôdzi sme si odhlasovali štrajk s tým, že buď zamestnávateľ prijme našu požiadavku na zvýšenie platu o 100 eur, alebo pôjdeme do ostrého štrajku. Zamestnávateľ povedal, že to jeho finančné možnosti nedovoľujú. Ponúkol nám zvýšenie platu o 70 eur od 1. marca,“ uviedol Ferdinand Chomo.
Na minimalizáciu dosahu štrajku na ekonomické výsledky spoločnosti sa následne spoločnosť GeLiMa rozhodla uplatniť čiastočnú výluku na výrobu.
„To znamená, že ľudia nemusia prísť do práce a budú dostávať na rozdiel od štrajkujúcich 50 % svojej mzdy. Ja sám som si myslel, že keď to zamestnávateľ spravil, klesne nám počet štrajkujúcich, ale všetka česť našim členom, že skoro všetci vstúpili do toho štrajku vtedy, kedy sme sa dohodli, teda 25.6.,“ doplnil Chomo.
Štrajk nie je cieľ, je to nástroj, ako sa domôcť spravodlivej dohody, rešpektu, férovej mzdy.
„My naše požiadavky navyšujeme, aby sme zamestnávateľa prinútili rokovať, pretože zatiaľ sme mali len dve rokovania ohľadne štrajku. V podstate platí, že náš posledný kompromis bol 100 eur. Už sa neuspokojíme s nižšou sumou. Zamestnávateľ nám musí dať takú ponuku, za akú sa nám oplatí vrátiť do práce. Zatiaľ nemáme indície ako budú rokovania pokračovať. Zamestnávateľ však vie ten deň, kedy už fabrika musí fungovať, lebo straty budú neúnosné,“ uzavrel šéf odborov pri GeLiMa.
Dôstojný odchod ECCO?
Zamestnanci obuvníckej firmy Ecco v Martine zasa bojujú za dôstojný odchod. Vedenie rozhodlo, že dcérsku spoločnosť na Slovensku úplne zruší. Zamestnancom prináleží podľa kolektívnej zmluvy dvojmesačné odstupné.
Nad rámec dohodnutej sumy odbory žiadajú ďalších 3000 eur pre každého zamestnanca bez rozdielu. Počas rokovaní podnikli viacero protestných krokov, no firma tvrdí, že nemá peniaze.
„Počas tých protestov som mal pocit, že ľudia našli v sebe tú hrdosť, ktorú strácajú často v pracovnom živote keď majú pocit, že nikomu na nich nezáleží,“ hovorí Húšťava.
Nálada bola podľa neho zo začiatku bojovná, výdrž sa ale postupom času strácala.
„Slováci ak nevidia za dva dni výsledok, začínajú upadať. Máme ešte nejaké jednania s vedením. Porovnávali sme podobnú situáciu s Portugalskom, kde zamestnanci dostali niekoľkonásobne viac ako tu u nás. Pritom je tam podobná cena práce aj daňovo odvodové zaťaženie. To boli obrovské sumy oproti tomu, čo dostávame my. Dokopy by to bolo asi 2,6 milióna eur čo požadujeme. Majiteľka pritom patrí medzi dvetisíc najbohatších ľudí sveta,“ uviedol Pavol Húšťava.
Odborárski vedúci sa zhodujú, že odbory boli 30 rokov umiernené a zdravá radikalizácia by im pomohla. Bez tlaku ľudí sa situácia s pracovnými podmienkami bude zlepšovať len pomaly. Pre viac informácií si vypočujte najnovší diel odborárskeho podcastu. Vypočuť si ho môžete tu>>>>>