V dňoch 16. a 17. júna 2022 sa bude v Bratislave konať 11. zjazd Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky. V prvý deň zjazdu sa uskutočnia voľby do orgánov KOZ SR a na funkcie prezidenta a viceprezidenta. Oslovili sme dvoch kandidátov na funkciu prezidenta a jedného kandidáta na funkciu viceprezidenta KOZ SR, aby sa našim čitateľom bližšie predstavili. Všetkým sme položili tri rovnaké otázky a prinášame ich odpovede. Jednotlivé profily ponúkame v abecednom poradí.
Otázky:
1/ Kedy ste sa narodili, aké je vaše najvyššie dosiahnuté vzdelanie?
2/ Doterajšie pracovné pôsobenie a odkedy a prečo sa angažujete v odboroch?
3/ Prečo kandidujete a čo chcete na tomto poste zmeniť/ presadiť/ zachovať?
Marián MAGDOŠKO, kandidát na prezidenta KOZ SR
1. Narodil som v auguste 1962 a mám vysokoškolské vzdelanie II. stupňa so zameraním na právnickú oblasť.
2. Od roku 1982 som pracoval ako policajt a pôsobil som v rámci rôznych úsekov, či už na ochrane ústavných činiteľov alebo v rámci poriadkovej polície na obvodných oddeleniach. Svoje policajné pôsobenie som zakončil v hodnosti plukovník . Čo sa týka môjho angažovania sa v odboroch, patrím medzi zakladajúcich členov Odborového zväzu Polície v Slovenskej republike (OZP v SR). Za socializmu bola odborová činnosť v ozbrojenom zbore zakázaná. Krátko po novembri 1989 sme sa s kolegami – aj po diskusii s partnermi z iných, moderných zahraničných policajných odborov – jednoznačne zhodli na nutnosti založiť odbory aj v polícii. Opodstatnenie odborov sa ukazovalo v celom rade prípadov, či už išlo o rôzne druhy klientelizmu alebo vnútornej korupcie, ako aj v situáciách, v ktorých si jedinec sám nemôže pomôcť, obzvlášť v bezpečnostných zložkách, kde platia úplne iné pravidlá než v civilnom živote. Išlo tu aj o právne a sociálne istoty policajtov.
3. My, odborári, často upozorňujeme na potrebu kariérneho postupu v jednotlivých pozíciách. Tento prístup by mal, podľa mňa, platiť aj v odboroch. Práca v odboroch – odborárčina – je špecifická práca a nedá sa vyštudovať na vysokej škole, dá sa len prežiť. Myslím si, že kandidát na vyššiu odborársku funkciu by si mal prejsť jednotlivými pozíciami v odborovom zväze, vrátane tých najnižších v základných organizáciách. Jedine tak môže potom pochopiť aj problémy bežných ľudí a nepozerá sa nich len cez optiku vysokej funkcie.
Ako dlhoročný odborár, zakladajúci člen OZP v SR a predseda základnej organizácie, a neskôr podpredseda a predseda Odborového zväzu Polície SR (OZ PSR), som si dal pri svojom prvom zvolení do funkcie prezidenta KOZ SR v roku 2018 záväzok, že budem 80% svojho času tráviť medzi odborármi v teréne a 20% v kancelárii pri vykonávaní potrebnej administratívy. Bohužiaľ, prišiel covid, ktorý nás zavrel do domovov a kancelárií a znemožnil nám osobný kontakt. Online debaty nemajú, podľa mňa, veľmi veľký zmysel/prínos, ja miesto toho preferujem, ak sa môžem stretávať s ľuďmi a osobne, prostredníctvom rozhovorov, vnímať a reagovať na ich problémy, starosti, ale aj radosti. Takže aj v naplnení tohto záväzku vidím zmysel mojej kandidatúry. Myslím si, že so svojimi skúsenosťami, chuťou a elánom mám dostatok schopností a spôsobilostí, ako pomôcť odborovému hnutiu na Slovensku.
Čo sa týka priorít, rozdelil by som ich na tri časti: Z odborárskeho hľadiska je najväčšou výzvou vrátiť naspäť úctu, rešpekt a dôveru ľudí odborovému hnutiu na Slovensku. Po všetkých krízach, covide, migračnej vlne a aktuálnej vojne na Ukrajine je spoločnosť na Slovensku veľmi ustráchaná a cítiť to aj v našej členskej základni.
V sociálnej oblasti nás čaká niekoľko výziev, ako napr. zvládnutie vysokej inflácie, ktorá tak skoro neskončí. Musíme byť pripravení pomôcť slabším a zraniteľným občanom na Slovensku a spoločne zabojovať za vrátenie všetkých sociálnych istôt, ktoré nám vláda v roku 2021 škandalóznou novelou Zákonníka práce zobrala.
Čo sa týka zamestnancov, ktorí sa chystajú na dôchodok, chceli by sme presadiť – po vzore iných krajín – zavedenie tzv. senior systému, ktorý by garantoval starším zamestnancom pred dôchodkom dôstojnú prácu, aby nemuseli vykonávať fyzicky náročnú prácu alebo prácu v nočných zmenách.
Tieto tri oblasti považujem za moje najdôležitejšie priority. Sú tu aj ďalšie, nové a nadčasové témy, na ktorých sa zhodujú aj krajiny Európskej únie, ako sú klimatické zmeny, uhlíková neutralita a podobne, tie sú ale teraz pre nás skôr témou blízkej budúcnosti. Najskôr sa musíme zamerať na naše domáce priority, aby mali naši zamestnanci adekvátne mzdy, slušné pracovné podmienky i prostredie, kvalitné technológie a pracovné pomôcky. Preto sa musíme zjednotiť a spoločne vrátiť odborom na Slovensku úctu, rešpekt a dôveru!
Spracoval J.Rohár, redakcia