Minulý týždeň vláda prijala balíček opatrení na podporu podnikateľského prostredia, známy pod názvom Lex korona. Euforické pocity spojené s týmto momentom prežíval snáď len minister hospodárstva a podpredseda vlády Richard Sulík, ktorý sa k nim aj úprimne priznal. Vraj je to najkrajší moment v jeho živote od roku 2004, keď bola prijatá daňová reforma. Aj mi ľúto prišlo, aký smutný a prázdny život musí mať ten náš pán minister, keď ho do vytrženia dostane takýto balíček opatrení. Možno to bolo tým, že išlo o akúsi variáciu jeho – už niekoľkokrát prevareného – „kilečka“, ktorým strašil už v predvolebnom programe strany SaS.
No a ako sa nechal počuť, vraj tým vytrhli podnikateľom tŕň z päty a úradníkom z rúk mučidlá, ktorými tých podnikateľov trápili. Akoby zamestnanci štátu mali niesť hanbu za to, že vyžadujú dodržiavanie zákonov alebo predpisov. Balíček Lex korona bol počas jeho prípravy zahalený rúškom tajomna, i médiá sa dostali snáď len k jednému z opatrení, ktorému venovali značnú pozornosť. A tak sa gastrolístky stali jeho mediálnou hviezdou.
Odborom sa však podarilo debatu o nich, ako aj o ďalších opatreniach dotýkajúcich sa bezprostredne zamestnaneckého prostredia, odsunúť na rokovanie a riadne legislatívne konanie na jeseň. Minister práce okrem toho dostal od vlády úlohu upraviť povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca pre prácu z domu v oblasti BOZP, požiarnej ochrany, evidencie pracovného času a ergonómie na pracovisku, upraviť podmienky pri dočasnom prideľovaní zamestnancov medzi dcérskymi a materskými spoločnosťami alebo zohľadniť kritérium reprezentatívnosti pri pôsobení zástupcov zamestnancov.
K tomu je ešte potrebné očakávať náročné diskusie o minimálnej mzde s hamletovskou dilemou „zmraziť či nezmraziť“, vyjednávanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre verejný sektor na rok 2021, hrozby ďalšieho prepúšťania a rastu nezamestnanosti, snahy o zastavenie rastu miezd a platov, čo dynamike ekonomiky určite nepomôže. Jeseň bude teda pre odborárov a zamestnancov horúca. Ale pozornosť sa sústredí na to, či si zamestnanci majú vybrať medzi finančnou hotovosťou alebo „zbytočnými papierikmi“ vo svojich peňaženkách.
Pri takzvanom „kilečku“ možno však vyjadriť i niečo pozitívne, teda minimálne oceniť úmysel znížiť administratívnu záťaž pre podnikateľské prostredie. Niektoré opatrenia to naozaj zaručujú. Ale to je asi tak všetko. Výhrad je podstatne viac. Odbory od začiatku požadovali, aby takýto zásadný rozsah návrhov opatrení, ktoré zasahujú do gescie mnohých rezortov a orgánov štátnej správy a majú dosah na širokú verejnosť, bol predmetom diskusie v rámci štandardného legislatívneho procesu, čo umožňuje vyjadriť sa rozsiahlej odbornej verejnosti a dotknutým subjektom.
V uvedenom kontexte poukážme aj na záväzky vlády SR vyplývajúce z jej Programového vyhlásenia na obdobie rokov 2020 – 2024 smerujúce k transparentnejšej a kvalitnejšej legislatíve. Napriek týmto námietkam a časovému tlaku pristupovali odbory k materiálu konštruktívne a vecne. Po analyzovaní heslovitých návrhov opatrení, ktoré sa v priebehu posledného mesiaca niekoľkokrát menili, dopĺňali či redukovali (bez štandardného dialógu so sociálnymi partnermi, dotknutými subjektmi, reprezentatívnymi organizáciami a rezortmi) možno konštatovať, že mnoho z nich už bolo predmetom rokovaní aj v predchádzajúcich obdobiach a boli odmietnuté alebo upravené. Čo je však ešte horšie, neprinášajú nové nápady a posun k modernejšiemu štátu.
Nereagujú na súčasnosť ani na výzvy, ktoré nastanú v blízkej budúcnosti. Len „oprašujú“ staré, niekoľkokrát „prevarené“ a „prežuté“ nápady a už vôbec nezodpovedajú snahe zmierniť sociálne a ekonomické dosahy pandémie koronavírusu či ambícii čeliť prichádzajúcej kríze. Obsah balíčka vôbec nekorešponduje s tým, čo zavádzajúco asociuje jeho názov (súvislosť s koronou), ani to, za čo sa marketingovo vydáva, a to súbor protikrízových opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia. Zrušenie časového obmedzenia pri predaji burčiaka a mladého vína či zrušenie povinnosti lepiť kontrolnú nálepku na sklo ako dôkaz o vykonaní technickej a emisnej kontroly možno poteší pár jednotlivcov, ale určite takýto typ opatrení nehodno považovať za tie, ktoré naštartujú a povzbudia slovenskú ekonomiku.
Akosi stále nemáme jasný plán, ako skutočne oživiť hospodárstvo, ako podporiť spotrebu, ako zabrániť rastu nezamestnanosti, ako ochrániť zraniteľné a ohrozené skupiny pred prepadom do pasce chudoby, ako čeliť zmenám na trhu práce, ako naložiť s európskymi peniazmi vo výške niekoľkých miliárd eur, ktoré sa majú naliať do našej ekonomiky, vážne zasiahnutej protipandemickými opatreniami. A tak namiesto nevyhnutných systémových nastavení hospodárskej politiky smerom k prechodu na znalostnú, sociálne a environmentálne citlivú ekonomiku, čo je základným predpokladom jej transformácie, udržateľnosti a prosperity do budúcnosti, len opäť raz prešľapujeme na jednom mieste. A s kilečkom na nohách.
