Ilustračný obrázok: Povodne, Pexels

Za nepriaznivého počasia, ako sme toho svedkami aj na Slovensku, môže byť náročné, ak nie aj nemožné, dostať sa do práce. Cesty sú neprejazdné v dôsledku snehových závejov, povodní alebo zosuvov pôdy, alebo ak je zrušená verejná doprava. Mnohí zamestnanci si v takejto situácii kladú aj takéto otázky:

  1. Čoho sa mám obávať zo strany zamestnávateľa, ak sa nemôžem dostať do práce kvôli nepriaznivým poveternostným podmienkam?
  2. Ak sú z rovnakého dôvodu zatvorené škôlky a školy a deti nemôžu zostať samé doma, čo mám robiť?
  3. Môžem prísť o prácu, ak kvôli počasiu meškám do práce?
  4. Môže ma zamestnávateľ prinútiť vziať si dovolenku, ak nemôžem prísť do práce kvôli počasiu?
  5. Dostanem plat aj vtedy, keď nemôžem prísť do práce?

K problematike absencie prítomnosti v práci z dôvodu nepriaznivých poveternostných vplyvov si preto dovoľujeme uviesť nasledovné:

Imanentnou súčasťou výkonu práce prostredníctvom pracovného pomeru je povinnosť zamestnanca podľa pokynov zamestnávateľa osobne vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu a zamestnávateľ je povinný zamestnancovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy.

Počas trvania pracovného pomeru však môžu nastať také skutočnosti, ktoré zamestnancovi bránia vo výkone práce alebo znemožňujú zamestnávateľovi prideľovať zamestnancovi prácu. Zákonník práce pre tieto skutočnosti používa pojem prekážky v práci. Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť absenciu zamestnanca a v určitých, zákonom stanovených prípadoch, je povinný poskytovať zamestnancovi aj náhradu mzdy.

Zákonník práce počíta s prekážkami v práci, ktoré nastanú na strane zamestnanca, ako aj na strane zamestnávateľa. Vo všeobecnosti možno uviesť päť základných kategórií prekážok v práci na strane zamestnanca:

  1. prekážky z dôvodu všeobecného záujmu,
  2. plnenie brannej povinnosti a plnenie úloh odbornej prípravy v ozbrojených silách,
  3. zvyšovanie kvalifikácie,
  4. dôležité osobné prekážky v práci,
  5. dočasné prerušenie výkonu práce.

Zákonník práce tiež rozlišuje tri druhy prekážok v práci na strane zamestnávateľa, a to prestoj, nepriaznivé poveternostné vplyvy a iné prekážky v práci na strane zamestnávateľa.

Prekážky v práci môžu mať charakter trvalý, alebo prechodný.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno v prípade, ak sa nemôže ťažko zdravotne postihnutý zamestnanec, ktorý používa individuálny dopravný prostriedok, z poveternostných dôvodov dostaviť do práce. V tomto prípade ide o prekážku v práci a zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 1 deň.

Rovnako má zamestnávateľ povinnosť poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno v prípade nepredvídaného prerušenia premávky alebo meškaniu pravidelnej verejnej dopravy. V tomto prípade ide o znemožnenie včasného príchodu zamestnanca na pracovisko z dôvodu prekážok na ceste na pracovisko. Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca, ak ten nemohol dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom. Napríklad, ak zamestnanec mešká do práce z dôvodu meškania vlaku, zamestnávateľ meškanie zamestnanca ospravedlní, ak nemal možnosť dostaviť sa do práce autobusom. V závislosti od okolností zamestnávateľ nemôže od zamestnanca požadovať, aby sa na pracovisko dostavil napríklad taxíkom, ktorý by v prípade veľkej vzdialenosti bydliska zamestnanca od pracoviska bol spojený s neprimeranými nákladmi na dopravu, a teda by nepredstavoval primeraný prostriedok. Zamestnanec je povinný upovedomiť zamestnávateľa o vzniku prekážky a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Pracovné voľno sa v takomto prípade poskytne bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom.

V zmysle § 142 ods. 2 Zákonníka práce, ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Zákonník práce však bližšie nešpecifikuje, o aké poveternostné vplyvy by malo ísť. Ak zamestnanec vykonáva takú prácu, ktorá je závislá od počasia a zamestnanec nemôže vykonávať takúto prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy (napr. obdobie vysokých horúčav v stavebníctve a pod.), má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy vo výške najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Pojem nepriaznivých poveternostných vplyvov Zákonník práce nevymedzuje.

Javí sa teda, že poveternostné vplyvy môžu byť príčinou či už prekážky na strane zamestnanca (v prípade prekážok na ceste na pracovisko), alebo prekážkou na strane zamestnávateľa (ak je výkon práce závislý od počasia). Rozdiel je však v náhrade mzdy, kde v prípade prekážky na strane zamestnanca z dôvodu nepredvídaného prerušenia premávky alebo meškania pravidelnej verejnej dopravy patrí pracovné voľno iba na nevyhnutne potrebný čas a bez náhrady mzdy. Ak pôjde o prekážku na strane zamestnávateľa pre nepriaznivé poveternostné vplyvy (napríklad obdobie vysokých horúčav v stavebníctve), má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy vo výške najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.

Ak ide o zatvorenie škôl a predškolských zariadení z dôvodu poveternostných podmienok, ak zároveň nespadá pod niektorú z dôležitých osobných prekážok na strane zamestnanca podľa § 141 Zákonníka práce, tak uvedené nie je ospravedlniteľnou prekážkou na strane zamestnanca ani prekážkou na strane zamestnávateľa.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *