Minister práce v tomto roku pripravil niekoľko legislatívnych opatrení, ktoré sa negatívne dotknú zamestnaneckých práv a už dosiahnutých mzdových a sociálnych štandardov. K zníženiu minimálnej mzdy, príplatkov či mzdových nárokov za jednotlivé stupne náročnosti práce „pribalil“ ďalšiu novelu Zákonníka práce, ktorou pokračuje vo svojej križiackej výprave proti zamestnancom a odborom..
Zmena pôsobnosti odborov na pracovisku
Vážnou zmenou je úprava pôsobnosti odborov na pracovisku, ako aj na národnej úrovni. V prvom prípade budú musieť byť všetci členovia odborového orgánu v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom, u ktorého daná odborová organizácia pôsobí. Takýto zámer možno považovať za porušenie Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa. Z dohovoru vyplýva, že odborové organizácie majú právo vypracúvať svoje stanovy a pravidlá, slobodne voliť svojich zástupcov, organizovať svoju činnosť a formulovať svoj program. Verejné orgány sa zdržia akéhokoľvek zásahu, ktorý by obmedzoval tieto práva. Vnútroštátne zákonodarstvo sa nesmie uplatňovať tak, aby obmedzovalo garancie dané týmto dohovorom. Členovia odborovej organizácie volia svojich zástupcov (predsedu a členov výboru) a títo nemusia byť výlučne zamestnancami zamestnávateľa, kde odborová organizácia pôsobí. Môžu byť v pracovnom pomere priamo s danou odborovou organizáciou, a teda aj finančne a profesionálne nezávislí od konkrétneho zamestnávateľa. Pripravovaná zmena zákona však tieto práva nerešpektuje, vytvára priestor pre možné snahy zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer s členom odborového orgánu a znemožniť pôsobenie odborovej organizácie. Zdá sa, že minister našiel zaľúbenie v nerešpektovaní medzinárodných dohovorov.
Tripartita ako čaj o piatej s ministrom?
Ďalší, ktorý zrejme porušuje, je Dohovor MOP o trojstranných konzultáciách na podporu uplatňovania pracovných noriem. Na národnej úrovni zastupujú práva zamestnancov odbory na tripartite. Súčasná právna úprava stanovuje na členstvo v tripartite rovnaké podmienky pre všetkých sociálnych partnerov; v prípade odborov združovanie najmenej stotisíc členov. To spĺňa len KOZ SR. Ide o kritérium reprezentatívnosti, ktoré sa opiera aj o spomínaný dohovor. Minister na spor s odbormi však odpovedá zmenou kritérií a navrhuje dvojakú podmienku na účasť v tripartite. Zatiaľ, čo jedno združenie splní podmienku stotisíc členov, ďalšiemu združeniu stačí sa o členstvo len uchádzať, počet členov slúži iba na určenie poradia pre získanie miesta. Akési výberové konanie bez kritérií, stačí byť druhý a tretí v poradí. Pozícia v tripartite je garantovaná na dvanásť mesiacov a ak by si po tomto čase chceli iné subjekty zasúťažiť o miesto, môžu požiadať o vstup. Zostava na tripartite sa tak môže meniť každý rok. Novelu možno považovať za diskriminačnú a zakotvujúcu nerovnaké zaobchádzanie s rôznymi uchádzačmi o vstup do tripartity. Ide o účelovú právnu úpravu s cieľom zvýhodňovať jedno združenie pred druhým. Zmena zákona umožňuje činnosť tripartity bez ohľadu na nesúhlas alebo neúčasť ktoréhokoľvek zo sociálnych partnerov. Tripartita sa tak stane miestom, kde sa síce môžu vypočuť stanoviská sociálnych partnerov, ale je úplne jedno, aký názor majú, a v podstate sa ho nemusia ani zúčastniť. Akýsi čaj o piatej s ministrom: povedzte si, čo chcete, kto chcete, ja si aj tak spravím po svojom! Takto sa určite nenaplní mylná predstava: čím väčšia pluralita zastúpenia zamestnancov, tým vyššia pluralita názorov a tým kvalitnejší a efektívnejší dialóg. Uvedené zmeny povedú k opačnému stavu, k znižovaniu legitimity tripartity, fragmentácii reprezentácie záujmov zamestnancov a k vzniku účelových odborových združení, ktorých cieľom nebude zastupovanie práv pracujúcich, ale lákadlo miesta v tripartite.
Sociálny „dialóg“ podľa Krajniaka
Vláda si neuvedomuje dôležitosť rovnocenného postavenia sociálnych partnerov, ako aj význam sociálneho partnerstva pre zachovanie spoločenskej, ekonomickej, sociálnej stability. Obzvlášť v krízových časoch je sociálny dialóg kľúčom k hľadaniu spoločných riešení a stabilizácii spoločnosti. Vláda však k riešeniam pristupuje z pozície moci a zdôrazňuje svoju dominanciu a dešpekt k oficiálnym reprezentatívnym organizáciám v sociálnom a ekonomickom priestore.
Minister Krajniak rád používa páčivé slová; ako mu na sociálnom dialógu záleží. Skutky svedčia o opaku. Posiela pozvánky na rokovania tripartity s programom, ktorý potvrdzuje snahu len o jej formálne prebehnutie bez hľadania riešení súčasných vážnych problémov. Dôležité materiály, ako sú návrh štátneho rozpočtu alebo Plán obnovy, ani len sociálnym partnerom nepredložil. Po vypuknutí pandemickej krízy mu trvalo dva mesiace, kým reagoval na požiadavku sociálnych partnerov zvolať tripartitu a vypočuť si návrhy na jej zvládnutie. Zostalo len pri vypočutí. Ak by svoje slová myslel naozaj vážne a úprimne, nepripravil by také legislatívne zmeny, ktoré sociálny dialóg v skutočnosti oslabujú. Možno ešte stále nepochopil jeho význam, obsah a aktérov. Alebo pochopiť ani nechce.
Komentár bol uverejnený v Denníku Pravda.
