Právo vstúpiť do odborov a kolektívne vyjednávať je základným ľudským právom. V Európe však silnie boj proti odborom. Minulý rok sa situácia ešte zhoršila – vo viacerých krajinách sa porušovali práva odborov, členovia odborov sa neoprávnene postihovali a diskriminovali.
Konfederácia odborových zväzov SR (KOZ SR) spolu s Európskou odborovou konfederáciou (EOK) vyzýva európske inštitúcie, aby prijali jednoznačné opatrenia a ukončili aktivity zamerané na boj proti odborom. Predovšetkým však vyzývame slovenskú vládu a slovenských poslancov Európskeho parlamentu, aby podali pozmeňujúci návrh k smernici o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (EÚ) s cieľom zakázať praktiky na boj proti odborom, zaručiť ochranu proti neoprávneným postihom a zabezpečiť prístup odborov na pracovisko.
Najlepším spôsobom, ako zaistiť spravodlivé mzdy, je kolektívne vyjednávanie s odbormi. Článok 4 navrhovanej smernice ukladá členským štátom povinnosť zaviazať sa „podporiť kolektívne vyjednávanie o stanovovaní miezd“. Členské štáty by mali spolupracovať so sociálnymi partnermi (odbormi a zamestnávateľmi) s cieľom podporiť „konštruktívne, zmysluplné a informované“ rokovania a posilniť sektorové a medzisektorové kolektívne vyjednávanie. V krajinách, kde je kolektívnou dohodou pokrytých menej ako 70 % pracovníkov, budú vlády musieť vytvoriť rámec na zlepšenie podmienok a vytvorenie akčného plánu na podporu kolektívneho vyjednávania.
To sú dôležité kroky, avšak navrhovaná smernica stále neukladá členským štátom povinnosť zakázať útoky zamestnávateľov na právo zamestnancov združovať sa a prijať kolektívne kroky – aj v podobe štrajkov, ak je to potrebné – bez toho, aby riskovali odvetu, prepustenie, neoprávnený postih alebo diskrimináciu.
Povinnosť EÚ a členských štátov zabezpečiť absolútne rešpektovanie práv zamestnancov združovať sa a kolektívne vyjednávať nemôže byť jednoznačnejšia. Stanovuje ju Charta základných práv EÚ a viacero dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP). Zásada 8 Európskeho piliera sociálnych práv vyzýva sociálnych partnerov, aby „vyjednávali a uzatvárali kolektívne dohody o záležitostiach, ktoré sú pre nich relevantné, rešpektujúc ich autonómiu a právo na kolektívne kroky“.
Napriek tomu však boj proti odborom v Európe narastá. Odborári sú príliš často neoprávnene stíhaní, zadržaní alebo im je odmietnutý vstup na pracovisko, alebo je obmedzená komunikácia so zamestnancami, ktorých zastupujú. Existuje čoraz viac dôkazov o aktivitách zameraných proti odborom aj v známych spoločnostiach, ako je McDonald’s alebo InterContinental Hotels. Nedávna správa Vice zdôraznila, ako notoricky protiodborárska spoločnosť Amazon sledovala zamestnancov v rôznych krajinách EÚ, vrátane Španielska, Rakúska a Česka, a špehovala ich odborové činnosti. Boj proti odborom je súčasťou podnikateľského modelu významných spoločností, ako napríklad Ryanair. Mnohí zamestnávatelia odmietajú viesť rokovania alebo obchádzajú legitímne odborové zväzy v prospech neodborových a nereprezentatívnych „obľúbených“ organizácií.
Na Slovensku je štandardne zložité založiť odborové organizácie v zahraničných korporáciách ako Amazon, AT&T, IBM a pod. Pokiaľ sa aj podarí založiť odborovú organizáciu, jej pôsobenie je významne limitované. Tieto spoločnosti tak v prípade potreby jednoducho rozviažu pracovné zmluvy so zamestnancami a realizujú hromadné prepúšťania bez toho, aby sa komunikovalo so zamestnancami. Ďalšie oslabovanie postavenia odborov na Slovensku možno badať v legislatívnych zmenách predložených Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré úpravami oslabuje postavenie odborových organizácií na pracovisku a vstupuje nielen do interných záležitostí odborov, ale aj na národnej úrovni na Hospodárskej a sociálnej rade SR. Vláda SR si vyberá jednoduchšiu cestu komunikácie a rokuje s organizáciami, ktoré sa stotožňujú s jej názormi a ktoré jej neoponujú.
Vlády sú príliš často spoluzodpovedné za tieto aktivity. Globálny index ľudských práv ITUC 2020 uvádza, že v 38 % európskych krajinách boli určití zamestnanci vynechaní z práva pridať sa alebo založiť odbory, 56 % krajín nedodržiavalo právo na kolektívne vyjednávania a až 72 % krajín porušilo právo na štrajk.
EOK vyzýva na doplnenie konkrétnych opatrení do smernice o primeraných minimálnych mzdách v EÚ, aby sa nielen predišlo, ale aj bojovalo proti takémuto porušovaniu práv zamestnancov združovať sa a kolektívne vyjednávať. Vyzýva preto slovenskú vládu a poslancov EP, aby podporili žiadosť odborov o potrebné zmeny v smernici o primeraných minimálnych mzdách.
Definícia „kolektívneho vyjednávania“ v smernici by mala odkazovať len na rokovania medzi zamestnávateľmi a odbormi namiesto bližšie nedefinovaných „organizácií zamestnancov“. Kolektívne vyjednávanie musí byť výsadou skutočných, demokratických a nezávislých odborov a nemôže byť prístupné náhodne vytvoreným skupinám, ktoré sa často zakladajú s cieľom podkopať silu odborov a vytvoriť neprijateľné podmienky pre zamestnancov. Zástupcovia odborov musia mať prístup na pracovisko a mali by mať potrebný čas a priestory na vykonávanie svojich povinností. Vlády musia rázne konať a ochrániť odborárov pred neoprávnenými postihmi a diskrimináciou. Zamestnávatelia by nemali mať právo zasahovať do interných záležitostí odborov a zastrašovať zamestnancov, aby im zabránili vstúpiť do odborov.
Ak majú navrhované akčné národné plány účinne zvýšiť počet zamestnancov pokrytých kolektívnymi dohodami, EÚ musí členským štátom uložiť povinnosť zabezpečiť, aby právo na kolektívne vyjednávanie, predovšetkým na sektorovej úrovni, bolo rešpektované.
KOZ SR spolu s EOK predložila ďalšie kľúčové požiadavky. Prvou sú zmeny v európskej legislatíve v oblasti verejného obstarávania, aby len tie spoločnosti, ktoré rešpektujú právo zamestnancov kolektívne vyjednávať a uzatvárať kolektívne dohody, mali mať prístup k verejným zákazkám, grantom a financovaniu. Po druhé, členské štáty by mali zabezpečiť, aby neštandardní pracovníci a SZČO mali tiež právo združovať sa v odboroch a uzatvárať kolektívne zmluvy. Kolektívne zmluvy nesmú byť predmetom pravidiel hospodárskej súťaže. Sloboda združovať sa a konať kolektívne je základným ľudským právom, ktoré treba brániť, a to nielen zo strany odborov, ale aj zo strany EÚ a národných vlád.
Prihlásiť sa ku odberu noviniek!
