Generálny tajomník EOK Luca Visentini v reakcii na hospodárske usmernenia, ktoré zverejnila Európska komisia, uviedol:
„Vzhľadom na krízu vysokých životných nákladov vyvolanú vojnou na Ukrajine, ktorá prišla tak skoro po pandémii, je ďalšie pozastavenie úsporných pravidiel správnym krokom pre milióny pracujúcich, ktorí majú problémy vyjsť s peniazmi a potrebujú pomoc.“
„Vďaka tomu členské štáty môžu prijať opatrenia na zmiernenie dopadu vysokých cien za energie, ale aj urýchliť investície do zelenej energie, aby sa ukončila závislosť Európy na ruskej rope. Je potrebné urobiť ešte viac pre to, aby energetická transformácia bola sociálne spravodlivá a aby vytvorila dobré pracovné miesta, ktoré nahradia tie, ktoré sa stratia.“
„Komisia však nerobí dobre, keď vyzýva niektoré krajiny, aby okamžite obmedzili míňanie, je to totiž krok, ktorý ešte viac zvyšuje riziko zhoršenia hospodárskych a sociálnych problémov. Urgentne potrebujeme zvýšiť mzdy, aby sme zachovali vnútorný dopyt a inkluzívny rast, a aby sme znížili dopad dvojitej krízy na pracovníkov a domácnosti.“
„Potreba ďalšieho pozastavenia tzv. únikovej doložky len znovu potvrdzuje, že hospodárske pravidlá EÚ nespĺňajú svoj účel a je potrebné, aby sa zastarané a náhodné pravidlá zreformovali a aby ich nahradili stále pro-investičné politiky navrhnuté pre ľudí a planétu.“
„Komisia musí urobiť viac pre to, aby podporila ľudí v tejto kríze, a to prostredníctvom refinancovania schémy SURE, ktorá tak úspešne podporila pracovníkov a podniky počas pandémie. Okrem toho, že by to pomohlo ľuďom prekonať krízu spôsobenú vysokými nákladmi na život, členské štáty by tiež dostali rovnakú možnosť poskytnúť útočisko utečencom pred vojnou na Ukrajine.“
„Hoci Komisia oznámila vítané krízové opatrenia, na to, aby Európa našla cestu von z týchto kríz, ktorá bude spravodlivá voči pracovníkom, bude potrebná štruktúrovanejšia konzultácia s odbormi.“
Jarný balík európskeho semestra 2022
Európska komisia zverejnila Jarný balík európskeho semestra 2022, ktorý obsahuje odporúčania pre jednotlivé krajiny, ako aj správy o jednotlivých krajinách. V hospodárskej prognóze z jari 2022 sa predpokladá, že hospodárstvo EÚ bude v rokoch 2022 a 2023 naďalej rásť. Hoci hospodárstvo EÚ naďalej vykazuje odolnosť, ruská agresia voči Ukrajine ešte viac zhoršila už existujúce prekážky rastu a priniesla ďalšie výzvy spojené s bezpečnosťou dodávok energie a závislosťou od fosílnych palív z Ruska.
Prepojenie európskeho semestra, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) a REPowerEU
Účelom REPowerEU je rýchle zníženie našej závislosti od ruských fosílnych palív prostredníctvom pokroku v zelenej transformácii a spoločného úsilia s cieľom dosiahnuť odolnejší energetický systém a skutočnú energetickú úniu. Európsky semester a RRF (jadro nástroja NextGenerationEU) poskytujú pevné rámce na zabezpečenie účinnej koordinácie politík a riešenie súčasných výziev, pričom RRF bude aj v nadchádzajúcich rokoch hnacou silou reformných a investičných programov členských štátov. RRF je hlavným nástrojom na urýchlenie súbežnej zelenej a digitálnej transformácie a posilnenie odolnosti členských štátov, a to aj prostredníctvom vykonávania vnútroštátnych a cezhraničných opatrení v súlade s REPowerEU.
Odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v kontexte európskeho semestra poskytujú členským štátom usmernenia, aby mohli primerane reagovať na pretrvávajúce a nové výzvy a plniť spoločné kľúčové politické ciele a tento rok zahŕňajú aj odporúčania na zníženie závislosti od fosílnych palív prostredníctvom reforiem a investícií v súlade s prioritami REPowerEU a Európskou zelenou dohodou.
Usmernenia v oblasti fiškálnej politiky
Osobitný charakter makroekonomického šoku spôsobeného inváziou Ruska na Ukrajinu, ako aj jeho dlhodobé dôsledky na potreby EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti si vyžadujú starostlivý návrh fiškálnej politiky v roku 2023:
- Fiškálna politika by mala rozšíriť verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti.
- Úplné a včasné vykonávanie plánov obnovy a odolnosti je kľúčom k dosiahnutiu vyšších úrovní investícií.
- Fiškálna politika by mala byť v roku 2023 obozretná a fiškálne plány členských štátov na budúci rok by mali byť zakotvené v obozretných strednodobých postupoch úprav odrážajúcich výzvy v oblasti fiškálnej udržateľnosti spojené s vysokými úrovňami dlhu k HDP.
- Napokon, fiškálna politika by mala byť pripravená prispôsobiť súčasné výdavky vyvíjajúcej sa situácii.
Podľa Komisie sú splnené podmienky na zachovanie všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu v roku 2023 a na jej deaktiváciu od roku 2024. Zvýšená neistota a výrazné riziká poklesu hospodárskeho výhľadu v súvislosti s vojnou na Ukrajine, bezprecedentné zvýšenia cien energie a pokračujúce narušenia dodávateľského reťazca si vyžadujú predĺženie všeobecnej únikovej doložky do roku 2023. Pokračujúca aktivácia všeobecnej únikovej doložky v roku 2023 poskytne priestor pre vnútroštátnu fiškálnu politiku, aby mohla v prípade potreby rýchlo reagovať, pričom sa zabezpečí hladký prechod zo širokej podpory na hospodárstvo počas pandémie smerom k čoraz väčšiemu zameraniu na dočasné a cielené opatrenia a fiškálnu obozretnosť potrebnú na zabezpečenie strednodobej udržateľnosti.
Správa podľa článku 126 ods. 3 o dodržiavaní kritérií týkajúcich sa deficitu a dlhu stanovených v Zmluve
Komisia prijala správu podľa článku 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) týkajúcu sa 18 členských štátov vrátane Slovenska. Účelom tejto správy je posúdiť, či členské štáty dodržiavajú kritériá týkajúce sa deficitu a dlhu stanovené v zmluve. Pandémia má naďalej mimoriadny makroekonomický a fiškálny vplyv, ktorý spolu so súčasnou geopolitickou situáciou vytvára výnimočnú neistotu, a to aj pri navrhovaní podrobného postupu fiškálnej politiky. Komisia preto nenavrhuje začať nové postupy pri nadmernom deficite. Komisia prehodnotí rozpočtovú situáciu členských štátov na jeseň 2022. Na jar 2023 Komisia posúdi relevantnosť návrhu na začatie postupov pri nadmernom deficite na základe výsledných údajov za rok 2022, najmä s prihliadnutím na súlad s fiškálnymi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny.
Usmernenia pre zamestnanosť
Komisia takisto navrhuje usmernenia – vo forme rozhodnutia Rady – pre politiky zamestnanosti členských štátov v roku 2022. Pokračujúce reformy a investície členských štátov budú mať zásadný význam pre podporu vytvárania kvalitných pracovných miest, rozvoj zručností, plynulé prechody na trhu práce, riešenie pretrvávajúceho nedostatku pracovných síl a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v EÚ. Usmernenia poskytujú návod, ako pokračovať v modernizácii inštitúcií trhu práce, vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj systémov sociálnej ochrany a zdravotnej starostlivosti, aby boli spravodlivejšie a inkluzívnejšie. Tento rok Komisia navrhuje aktualizovať usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov so silným zameraním na prostredie po pandémii COVID-19, na zabezpečenie sociálnej spravodlivosti v zelenej a digitálnej transformácii, ako aj na zohľadnenie nedávnych iniciatív, a to aj v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu.
Pokrok pri dosahovaní cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja
Komisia je naďalej odhodlaná začleniť ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja do európskeho semestra. Cyklus európskeho semestra 2022 poskytuje aktualizované a konzistentné podávanie správ o pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja vo všetkých členských štátoch. Správy o jednotlivých krajinách konkrétne sumarizujú pokrok každého členského štátu pri plnení cieľov udržateľného rozvoja a obsahujú podrobnú prílohu založenú na monitorovaní, ktoré vykonal Eurostat. V správach o jednotlivých krajinách sa odkazuje aj na plány podpory obnovy a odolnosti 24 členských štátov. Podpora poskytovaná v rámci RRF zdôrazňuje značný počet reforiem a investícií, od ktorých sa očakáva, že pomôžu členským štátom dosiahnuť ďalší pokrok pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja.
Zdroj: EOK / ZEK / EK
Európska odborová konfederácia (EOK) s približne 45 miliónmi odborárov združených v 90 konfederáciách v 38 krajinách vystupuje v mene európskych pracovníkov jednotným hlasom, aby mala silnejšie slovo pri rozhodovaní EÚ.
