Ako veľmi práca ovplyvňuje náš život? Otázka, ktorá v súvislosti s psychickým zdravím zaznieva čoraz častejšie. Na to, aby sme v práci trávili menej času a viac si užívali život mimo nej, upozorňujú odborníci a lekári vrátane zamestnancov. Klinická psychologička Miriam Pšenáková nám v rozhovore priblížila, ako pracovný čas ovplyvňuje naše zdravie.
Práca tvorí podstatnú časť nášho dňa. Niektorí v nej strávia naozaj veľa času. Ako veľmi vplýva na človeka čas strávený v práci?
Práca je jednou z hybných síl rozvoja každého jednotlivca. Utvára jeho myslenie, skúsenosti, pohotovosť k jednaniu, vôľovú reguláciu, emocionálnu reguláciu a osobnosť. Napomáha kreatívnemu uplatneniu, dodáva sebavedomie, vytvára hodnoty, materiálne i iné, a v neposlednom rade aj existenciálne prežitie. Dĺžka pracovného času veľmi ovplyvňuje subjektívny pocit životnej pohody. Pri dlhšej pracovnej dobe je aj regenerácia dlhšia. Môže vzniknúť pocit „nežitia“, deprivácie až vyhorenia.
Môže aj dĺžka času stráveného v práci „podporiť“ vznik psychických ochorení?
Prvé príznaky nerešpektovania vlastných fyzických a psychických síl v práci sa prejavujú vo fyzickej rovine, a to zvýšenou únavou, predĺženou dobou regenerácie, rôznymi bolesťami bez reálneho základu, poruchami spánku, oslabenou imunitou. V psychickej rovine je to podráždenosť, plačlivosť, katastrofické myšlienky, úzkostné ladenie, vo vyostrenej miere vzniknú záchvaty paniky, prípadne depresia ako prejav úplného vyhorenia, neschopnosti zmobilizovať sily a plniť čo i len bežné prevádzkové činnosti.
Ako dôležité je pre zamestnancov dokázať skĺbiť pracovný čas s osobným životom?
Samozrejme, dôležité. Bez vzťahov, pocitu blízkosti, rodinného zázemia pre mnohých ľudí stráca existencia ako taká význam. Ani najvyššie pracovné uznanie, či finančná odmena by neboli dostatočnou satisfakciou. V takýchto situáciách nepomáha ako motivácia tlak, hrozba straty zamestnania, ani finančné, či iné ocenenie. Môžu pomôcť práve benefity typu dovolenka, poukážky na pobyt s rodinou v reštaurácii, posilňovni, lístky do divadla, firemná chata v prírode a pod.
Bolo by skrátenie pracovného času v našich podmienkach prínosom?
Aktuálne by bolo prínosom aspoň dodržiavanie času stanoveného v súčasnosti. Mnoho mojich klientov prichádza s problémami práve preto, že sú pod tlakom, aby v práci robili nadčasy, ktoré nielenže nie sú preplatené, ale sú brané ako normálna súčasť toho, ako „motivovaný“ zamestnanec prejavuje záujem. Pokiaľ by bola dodržiavaná normálna psychohygiena na pracovisku, každý človek by mal mať pravidelné prestávky na fyzické či psychické uvoľnenie, ponaťahovanie svalov, krátky rozhovor medzi kolegami, jedlo či pitný režim, dostatočne dlhú obednú pauzu a odchod v normálne stanovenom čase, bez pocitov viny, a samozrejme bez toho, aby sa očakávalo, že sa zamestnanec doma opäť pripojí k počítaču a rodina, či osobné záujmy pôjdu bokom.
Na trh práce nastupuje nová, mladšia generácia, ktorá má už iné predstavy o živote, o tom koľko času venujú práci a koľko voľnočasovým aktivitám. Budú im musieť vyjsť zamestnávatelia v ústrety?
Verím, že áno. Môžu byť nositeľmi novej pracovnej kultúry.
Veľa sa hovorí o výkonnosti, o tom, že zamestnanec je prirodzene aktívnejší, keď má dostatok oddychu a odpočinku. Je to však realizovateľné v dnešnej uponáhľanej dobe, keď ešte stále sme ako spoločnosť nastavení na to, že musíme čo najviac pracovať?
Ak oddych nie je dovolený, ľudia si ho vytvoria spomalením pracovného tempa, nižším mentálnym výkonom a nižšou mierou záujmu. Na to, aby zamestnanci nepracovali nadčas, by mal dbať práve zamestnávateľ. Motivovalo by ich to k efektívnejšiemu využitiu času v práci a istote, že bude čas i na dovolený oddych po práci.