V každej oblasti spoločenského života by sme vedeli nájsť a pomenovať nedostatky. V podstate hovoríme aj o nefunkčnosti systému, alebo naopak o tom, že práve systém umožňuje robiť veci nesprávne. Týka sa to aj pracovného trhu a zamestnávania. Nelegálnu, ľudovo povedané čiernu prácu zhodnotili a vysvetlili odborníci v rámci diskusie na odbornej konferencii KOZ SR.
Radšej budem robiť „na čierno,“ akoby som nemal mať nič. Počuli ste to už? Táto veta alebo vyjadrenie je u nás viac ako bežné. „Nelegálna práca tu vždy bola, je a aj bude,“ povedal manažér spoločnosti TREXIMA Bratislava Jozef Krabáč. Dodal, že na Slovensku nie je otázka nelegálnej práce novinkou. Problémom bola v minulosti, ako aj dnes. „Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie majú negatívny dopad na zamestnancov, podnikateľské prostredia i na celú spoločnosť,“ píše sa na webovej stránke ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Odborníci sa zhodujú, že pokiaľ nezmeníme svoje postoje k dodržiavaniu pravidiel a noriem, tak k zásadným zmenám nikdy nepríde. Prezidentka Slovenskej komory psychológov Eva Klimová podotkla, „že Slovensko potrebuje jednu až dve generácie, aby zmenilo svoj postoj k dodržiavaniu pravidiel a noriem. My hľadáme spôsoby, ako veci obchádzať, nie ako veci dodržiavať.“ Pravdou je, že tento stav spoločnosť akceptuje napriek tomu, že vieme o negatívnych dôsledkoch nelegálnej práce. Na druhej strane však vnímame, že sociálna, ekonomická a vzdelanostná situácia ľudí nie je rovnaká a v niektorých regiónoch Slovenska má výrazné odchýlky.
Niektorí zamestnanci predsa len pristúpia na pracovné podmienky, ktoré vôbec nespĺňajú základné právne a sociálne štandardy. Niekedy však nemajú u zamestnávateľa ani na výber. Peniaze na ruku, bez pracovnej zmluvy, nútené živnosti. Je mnoho aj medializovaných prípadov, kedy sa zamestnanci dostali do patových situácií a nevedeli si už pomôcť. Riziko čiernej práce sa najčastejšie ukáže na pracovných úrazoch. Poistenie poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, alebo choroby z povolania, známe ako úrazové poistenie, si platí zamestnávateľ. Živostník si však toto poistenie musí zaobstarať sám, v komerčnej poisťovni. Dôvodom je, že mu to neumožňuje zákon o sociálnom poistení. To znamená, že ak živnostník utrpí pracovný úraz, nárok na úrazové dávky zo Sociálnej poisťovne mu nikdy nevzniknú. „Žiaľ, títo ľudia, pokiaľ nie sú komerčne poistení, nemajú nárok na žiadnu dávku, žiadne odškodnenie, vrátane ich pozostalých,“ vysvetlila prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Na Slovensku vnímajú odborníci ako problém aj nočnú prácu. Patríme totiž ku krajinám s vysokým podielom práce v noci. Naša ekonomika je väčšinovo zameraná najmä na priemyselnú výrobu. Manažér spoločnosti TREXIMA Bratislava Jozef Krabáč zdôraznil, že pokiaľ sa nezmení samotná štruktúra hospodárstva, tak ani podiel práce v noci sa výrazne nezníži.
Zaostávame aj v tvorbe a úprave legislatívy. Analytici však ubezpečujú, že nám výrazne pomáha a v budúcnosti aj pomôže európska legislatíva. Nelegálne zamestnávanie je celospoločenský problém a zmeniť ho musíme všetci. Predsedníčka Rady OZ KOVO Monika Benedeková poznamenala, že sa na tom vo väčšej miere musia podieľať aj odbory. Veľkú rolu podľa nej zohráva edukácia v rámci pracovnoprávnych vzťahov.
Ak viete o nelegálnej práci a chcete o nej informovať, môžete sa obrátiť na inšpektorát práce.
