Jozef Zadňan, predseda Odborového zväzu pracovníkov obchodu a cestovného ruchu (OZ POCR), pred obsadením funkcie predsedu zväzu pracoval ako predseda základnej odborovej organizácie v spotrebnom družstve COOP Žilina. V rámci zväzu 12 rokov predsedal revíznej komisii a v súčasnosti je predsedom OZ POCR deviaty rok.
Povedzte nám niečo o vašom zväze.
V rámci nášho odborového zväzu pokrývame tri základné oblasti: Maloobchod, zariadenia cestovného ruchu a logistické centrá- veľkoobchodné sklady. Členovia maloobchodných prevádzok majú v našom OZ najväčšie zastúpenie. Z domácich reťazcov najväčší podiel členskej základne reprezentujú členovia sekcie spotrebných družstiev .
Ktoré sú to spotrebné družstvá?
Je to 26 spotrebných družstiev COOP Jednota, pôsobiacich po celom Slovensku a ich logistické centrá, ktoré zabezpečujú zásobovanie predajní. Družstvá zastrešuje organizácia zamestnávateľov skupiny COOP Jednota Slovensko, s ktorou uzatvárame KZVS pre túto skupinu zamestnancov .
Druhou najvýznamnejšou sekciou OZ POCR je sekcia Obchodu a cestovného ruchu, ktorá združuje členov v nadnárodných reťazcoch /Tesco, Billa, Metro …../, združených v Slovenskej aliancii moderného obchodu /SAMO/.
Vašimi členmi sú aj zamestnanci cestovného ruchu. Ako ovplyvnilo posledné obdobie túto oblasť?
Je to naozaj veľmi tvrdo skúšané odvetvie. Dovolím si povedať, že dopadlo najhoršie zo všetkých segmentov v národnom hospodárstve. Štátna pomoc podnikateľských subjektov v tejto oblasti bola na Slovensku jedna z najmenších v Európskej únii. Pomoc bola len povrchná, vybavovanie žiadostí zdĺhavé, náročné na vypracovanie podkladov k žiadosti. No a pravda je taká, že v tejto oblasti funguje vyplácanie na ruku. To znamená, že zamestnanec dostal časť náhrady mzdy len v tej výške, ktorá zohľadňovala oficiálnu mzdu. Takto mnohí zamestnanci prichádzali aj o niekoľko stoviek eur. Popri strate a hlavne neistote zabezpečenia si pravidelného príjmu v oblasti cestovného ruchu (CR) to bol taktiež jeden z dôvodov odchodu mnohých zamestnancov. A dnes je veľký problém ich nahradiť. My vo zväze sme to zaregistrovali aj na úbytku členov zo sekcie cestovného ruchu. Z dôvodu neustáleho poklesu členov tejto sekcie CR sme v minulosti pristúpili k jej zlúčeniu s ďalšou sekciou. Teraz je zahrnutá v sekcii obchodných subjektov a cestovného ruchu.
Keď už máme po pandemických obmedzeniach, môžu si podnikatelia v cestovnom ruchu vydýchnuť?
Ďalšou ranou je konflikt na Ukrajine. S ňou prichádzajúca energetická kríza a dvojciferná inflácia. Poviem príklad. V bežnom slovenskom ubytovacom zariadení vychádza celodenná strava okolo 30 eur. Cena ubytovania je minimálne okolo 45 eur. Takto vychádza jeden deň a noc v hoteli 75 eur pre jednu osobu. Ak to porovnáme s dovolenkou napríklad v Egypte, slovenský podnikateľ ťahá za kratší koniec. Inflácia zasiahne všetky odvetvia, aj domácnosti. A to sa odrazí na ochote, ale aj na finančných možnostiach Slovákov využívať slovenské hotely. A keďže väčšinu zákazníkov našich hotelov a ubytovacích zariadení tvoria domáci hostia, myslím si, že sú naďalej vo veľmi zložitej situácii.
Ako sú na tom zamestnanci z vášho odvetvia v porovnaní so zahraničím?
V rámci obchodníckej tzv. Vyšehradskej skupiny sa pravidelne 1x ročne stretávame a vymieňame si skúsenosti so svojimi kolegami v súvislosti s nadnárodnými spoločnosťami. Čo sa týka miezd, naši zamestnanci sa dostávajú postupne na chvost vo výške odmien. Zatiaľ sme držali krok s Maďarmi, ale po prichádzajúcom zdražovaní nás predbehnú asi aj oni.
Ďakujem za rozhovor.