Iniciatíva Európskej komisie ohľadom spravodlivých minimálnych miezd je potrebná

Odbory trvajú na tom, že zamestnanci potrebujú spravodlivé a udržateľné zotavenie sa z krízy spôsobenej pandémiou COVID-19. Zamestnanci prvej línie si zaslúžia viac než potlesk, potrebujú spravodlivé mzdy. Okrem toho sú naliehavo potrebné opatrenia na zvrátenie prudkého poklesu mzdového podielu, ku ktorému dochádza v Európe v posledných desaťročiach. Rovnako nemožno naďalej ignorovať nerovnosť v odmeňovaní a nespravodlivý rozdiel v odmeňovaní medzi východom a západom.

Oživenie hospodárstva Európy si vyžaduje ambiciózne opatrenie. Podľa analýzy EOK je potrebné zvýšiť domáci dopyt v celej EÚ, keďže čelíme globálnej recesii. Tí, ktorí vidia mzdy iba ako náklady, podceňujú mzdy ako zdroj dopytu, predaja a výroby v EÚ. Je to tiež záležitosť ľudských práv. Existujúce zákonné minimálne mzdy v Európe nezabezpečujú primeraný príjem pre všetkých: v niektorých krajinách sú niektoré kategórie pracovníkov vylúčené, zatiaľ čo v iných je minimálna mzda stanovená v sadzbách, ktoré nie sú dostatočné na to, aby sa zabránilo chudobe pracovníkov a ich rodín. Základné sociálne právo na „spravodlivú“ a „primeranú“ mzdu – ako sa okrem iného požaduje v Európskom dohovore Rady Európy o ľudských právach, Európskej sociálnej charte a Charte základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva – sa v Európe masovo porušuje.

„Je dôležité znížiť nerovnosť v odmeňovaní v celej Európe, pretože pokračovanie rozdielov v odmeňovaní medzi východom a západom je neprípustné.“

EOK požaduje realistickú a ambicióznu reakciu EÚ, ktorá zabezpečí, že členské štáty prijmú potrebné opatrenia. EOK vyzýva EÚ, aby prijala silný právny nástroj vo forme rámcovej smernice, ktorý zaručí, že členské štáty prijmú potrebné opatrenia. Odpoveďou EOK teda je, že odporúčanie nebude schopné zabezpečiť potrebné zmeny. Odporúčanie nebude schopné odolať katastrofálnym politikám úsporných opatrení, akými boli politiky prijaté v poslednej kríze, ktoré zasiahli najzraniteľnejšie skupiny, odstránili ich kolektívne dohody, oslabili ich práva na odvetvové vyjednávanie a znížili ich mzdy. Minimálna mzda je často napadnutá ako prvá. Rámcová smernica môže stanoviť záväzné ciele, ktoré sa majú dosiahnuť na úrovni členských štátov, a súvisiace odporúčanie Rady môže stanoviť doplnkové nezáväzné metódy na dosiahnutie týchto cieľov. EOK je presvedčená, že tento prístup je nevyhnutný aj právne uskutočniteľný. Kľúčovou výhodou tohto prístupu je, že rámcová smernica zaväzuje členské štáty zabezpečiť požadované ciele a zároveň umožňuje každému členskému štátu, aby po konzultácii so sociálnymi partnermi zaviedol preferovanú kombináciu právnych, finančných a politických opatrení na dosiahnutie výsledkov.

EOK podporí iniciatívu EÚ v tejto oblasti, iba ak smernica poskytne dostatočné záruky, že

sa bude môcť vykonávať spôsobom, ktorý zabráni negatívnemu dosahu na kolektívne zmluvy a systémy kolektívneho vyjednávania, ktoré poskytujú slušné mzdy. EOK rovnako nepodporí kroky EÚ v tejto oblasti, ak výsledkom bude iba stanovenie metódy výpočtu minimálnej mzdy, ktorá navyše zviaže minimálnu mzdu.

Prezident KOZ SR Marián Magdoško uviedol: „Záruka práva na spravodlivú minimálnu mzdu (prostredníctvom kolektívneho vyjednávania alebo zákonných opatrení) pre čo najširšiu skupinu pracovníkov je jedinou cestou, ako poskytnúť spravodlivú odmenu a pracovné podmienky na európskom pracovnom trhu. Navyše, verím, že to zohráva dôležitú úlohu v zlepšení rovnoprávnosti na pracovnom trhu v EÚ, keďže ženy, mládež a migrujúci pracovníci predstavujú podstatnú skupinu príjemcov minimálnej mzdy. Trh, ktorý už teraz čelí narastajúcim výzvam, napríklad fragmentácii, neistote, outsourcingu a novým formám práce, bude čoskoro musieť čeliť blížiacej sa hospodárskej kríze spôsobenej pandémiou COVID-19.“

Európska komisia sa zaviazala, že zabezpečí, aby každý pracovník v EÚ dostal primeranú minimálnu mzdu. Konzultačný dokument, ktorý bol zverejnený, je krokom vpred. Berie na vedomie potrebu zabezpečiť, aby pracovníci mohli vyjednávať primeranú mzdu posilnením kolektívneho vyjednávania, spolu s opatreniami, ktoré by mohli zvýšiť zákonné minimálne mzdy, ako požaduje EOK. Zároveň nie je jasné, ako chce Európska komisia tieto ciele dosiahnuť.

EOK sa bude naďalej usilovať o jasný záväzok Európskej komisie zabezpečiť, aby členské štáty zvýšili svoje zákonné minimálne mzdy na úroveň dôstojných miezd. To znamená úroveň, ktorá predstavuje najmenej 60 % mediánu a ktorá je tiež primeraná pre spotrebný kôš tovaru a služieb dohodnutý na vnútroštátnej úrovni s odbormi a zamestnávateľmi.

„Je potrebné zaviesť skutočné opatrenia na podporu vyjednávania o mzdách medzi odborovými zväzmi a zamestnávateľmi, pretože len prostredníctvom kolektívneho vyjednávania je možné udržať spravodlivé minimálne mzdy v celej EÚ. Jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, by bolo znemožnenie uchádzať sa o verejné financie zamestnávateľom, ktorí odmietajú rokovať s odborovou organizáciou,“ uviedol prezident KOZ SR Marián Magdoško.

Európski pracovníci už nemôžu čakať na to, kedy dostanú spravodlivú mzdu, ktorá ich ochráni pred chudobou v zamestnanosti alebo, tak ako v prípade našich krajín, pred nútenou migráciou za prácou. Viac než kedykoľvek predtým potrebujeme solidaritu odborov, aby sme ukázali našim členom, že európske odborové hnutie zastupuje všetkých pracovníkov bez ohľadu na krajinu pôvodu.

EOK zohráva kľúčovú úlohu v budovaní Európskej únie so silným sociálnym rozmerom. To platí aj pre ďalšie výzvy, ako napríklad technologické zmeny, starnúca pracovná sila, postupná digitalizácia hospodárstva či narastajúca úloha nadnárodných korporácií. Účinná reakcia odborov na tieto výzvy nie je možná bez vytvorenia európskeho právneho mechanizmu, ktorý by riešil základné problémy súvisiace s pracovnými podmienkami a spravodlivou mzdou.