Keď chceme niečo postaviť, vždy musíme začať na dobrých základoch. To platí aj pre odbory. Základné organizácie v podnikoch sú „stavebným kameňom“ odborov, a to vo všetkých odvetviach, v ktorých pôsobia. Zamestnanci si dobrovoľne vyberú jedinečnú a zákonnú možnosť, či chcú mať na pracovisku odbory, alebo nie. Nie je to pravidlom, avšak väčšia masa ľudí, ktorá bojuje za spoločné ciele, aj viac dosiahne. V roku 2019 sa pre túto možnosť rozhodli zamestnanci spoločnosti ZKW Slovakia, ktorá sídli v Krušovciach. O začiatkoch odborov u tohto zamestnávateľa viac povedal predseda tamojšej základnej organizácie patriacej pod OZ KOVO Patrik Mrižo.
Ako sme spomenuli v úvode, základnú organizáciu ste založili v roku 2019. Čo bolo impulzom pre vznik odborov na vašom pracovisku?
Na začiatok chcem povedať, že síce sme pomerne „mladá“ základná organizácia, podarilo sa nám dosiahnuť to, čo sa nám predtým zdalo nemožné. Odbory sme založili preto, že práva zamestnancov boli zo strany zamestnávateľa nejeden raz „pošliapané“. Spomeniem príklad: Počas víkendov museli pracovať aj tí, ktorí štandardne robili osem hodín. Zamestnávateľ ich niekedy aj zastrašoval, prípadne dostali tzv. vytýkací list za porušenie pracovnej disciplíny. Samozrejme, v tom čase sa zamestnanci nemali na koho obrátiť, keďže odbory u nás neboli. Ďalším dôvodom, prečo sme ich nakoniec založili, bolo, že niekoľko rokov sa radovým pracovníkom nezvyšovali mzdy.
Spoločnosť ZKW sídli v obci Krušovce v okrese Topoľčany. V tomto okolí má určitý podiel na zamestnanosti, pričom v nej pracuje približne 2500 ľudí. Koľkí z nich sú vašimi členmi?
Základnú organizáciu tvorí aktuálne vyše 700 členov. Samozrejme, chceli by sme, aby nás bolo ešte viac, no rešpektujeme, že vo firme sú aj ľudia, ktorí odborármi byť nechcú, nemajú záujem platiť členské, prípadne ich zrejme nelákajú ani benefity, ktoré členovia odborov majú. Neuvedomujú si, že, možno nevedomky, počas kolektívneho vyjednávania stoja na strane zamestnávateľa, čo nám veľmi sťažuje vyjednávaciu pozíciu. Ešte sa vrátim k našim začiatkom, neboli ľahké. Dôvody na vznik odborov, ako som spomenul, boli opodstatnené. „Gro“ našej členskej základne sú zamestnanci na pozíciách operátorov a skladníkov. Práve ich mzdy sa kontinuálne nezvyšovali. Napríklad operátor mal v roku 2019 základnú mzdu 780 euro, dnes už má 960 euro. Tento rast sa podaril práve vďaka kolektívnemu vyjednávaniu.
Vráťme sa ešte ku vzniku základnej organizácie – akú mala podporu?
Najskôr k nám vstúpili starší zamestnanci, ktorí vo firme pracovali dlho a mali, dokonca, ešte skúsenosti s bývalým ROH. Tí vedeli, čo znamenajú odbory, preto neváhali byť členmi. Postupom času sme zaujali aj mladších zamestnancov vo veku od 30 do 40 rokov. Dnes máme ešte aj o čosi mladších. Tým, že sme si všetko budovali sami a nik iný pred nami nebol, sme dokázali, myslím si, dobré veci, ktoré členovia doteraz oceňujú. Samozrejme, snažíme sa im ponúknuť čo najvýhodnejšie benefity. Máme tiež svoju uzavretú skupinu na sociálnej sieti, v ktorej si vymieňame názory a informácie a hlavne učíme našich členov, aké majú práva. Ako predseda som pochopil, že najdôležitejšia je komunikácia.
Spomeňme zopár benefitov, ktoré ste zaviedli a ktoré vám zvyšujú členskú základňu.
Na začiatku sme nemali veľa financií, ale poskytli sme, povedal by som, „klasické“ príspevky. Išlo napríklad o príspevok pri jubileu, narodení dieťaťa, uzavretí manželstva, nástupu dieťaťa do prvého ročníka a podobne. Aktuálne máme už desať rôznych finančných benefitov, zľavy do posilňovne či bezplatné vstupy do ZOO. Zaujímavý je aj príspevok pri už spomínanom vytýkacom liste. Ten sa našim členom vypláca na zmiernenie finančného dopadu pri strate variabilnej odmeny, ktorú im zamestnávateľ strhne za porušenie pracovnej disciplíny.
Ako reagoval zamestnávateľ na to, že na pracovisku vznikli odbory?
Napriek tomu, že na združovanie a vznik odborovej organizácie majú zamestnanci právo, zamestnávateľ sa tváril „prekvapene“. Pred odbormi fungovala vo firme zamestnanecká rada, ktorá však ani zďaleka nemá také možnosti ako odborová organizácia, ktorá ako jediná môže kolektívne vyjednávať a uzatvárať kolektívnu zmluvu. Komunikácia a vzájomná spolupráca nebola najľahšia a nie ani v súčasnosti. Všetky kolektívne vyjednávania sme nakoniec riešili cez sprostredkovateľa ministerstva práce.
Kolektívne vyjednávanie vo väčšine prípadov nie je jednoduché. Prečo to u vás bolo vždy, takpovediac, tesné?
Tiež sa nad tým zamýšľam, ale faktom je, že niekedy išlo o naozaj banálne veci. Často sme robili nátlakové akcie. Jednu sme mali napríklad kvôli teplu na pracovisku, pretože zamestnanci si mohli zabezpečiť vodu len z umývadiel na toaletách. Po „akcii“ nás nakoniec zamestnávateľ pozval na stretnutie a o týždeň sme mali zásobníky s vodou. Všetky vyjednávania sme mali v tzv. spore. Nevedeli sme sa dohodnúť ani minulý rok, ani tento rok. Týkalo sa to navýšenia miezd.
To posledné vyjednávanie bolo vraj vyhrotené.
Áno, pri ňom sme mali „protestnú akciu“ nazvanú „Ak ti nestačí 50 eur, tak trúb“. Zamestnanci svoju nespokojnosť vyjadrili tak, že trúbili autami. My sme požadovali navýšenie základu na sumu 150 euro. Nakoniec sme si ju vybojovali, aj keď nie celú do základu, no dôležité je podotknúť, že bez tlaku nemá zamestnávateľ ochotu urobiť to sám od seba.
Sú v tomto členovia aktívni? Ako sa zapájajú do samotného procesu vyjednávania?
Keď sa blíži vyjednávanie, robíme prieskum. Všetko členom komunikujeme a zdieľame s nimi to, čo sa ich týka. Nemôžu mať pocit, že vyjednávame bez nich. Oni si určia priority a tiež hľadáme konsenzus. Najviac ich však zaujímajú základné mzdy, čo je pochopiteľné. Na konci kolektívneho vyjednávania rozhodnú opäť naši členovia.
Ste prvým predsedom základnej organizácie a zároveň jej zakladateľom. Čo by ste odporučili tým, ktorí sa možno iba zamýšľajú nad založením odborov?
Nech idú do toho. Nemajú čo stratiť, práve naopak. Myslím si, že naša „základka“ môže byť príkladom toho, že sa to dá. Predtým, ako vnikla naša základná organizácia, som nevedel o odboroch prakticky nič. Sme základnou organizáciou OZ KOVO, ktorý je najväčším a, podľa mňa, aj najlepším zväzom, vďaka ktorému sa stále môžem zdokonaľovať, napríklad aj prostredníctvom vzdelávaní, ktoré nám OZ KOVO každoročne zabezpečuje. Ako som povedal v úvode, už sa nám niečo podarilo a dokážeme aj viac. Iste, nie je to stále len o vyjednávaní a nátlakových akciách, ale aj o akejsi súdržnosti, priateľstvách a podpore medzi našimi odborármi.
