Ochrana práce je v súlade s pracovnoprávnou legislatívou chápaná ako systém opatrení, vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení, zameraných na utváranie pracovných podmienok, ktoré zaisťujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Každý zamestnávateľ je povinný dodržiavať uvedené predpisy a na pomoc môže využiť poradné orgány zamestnávateľa. Ktoré to sú?
Každý zamestnávateľ je podľa Zákona NR SR č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, povinný starať sa o bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov, zlepšovať pracovné podmienky, sledovať faktory pracovného prostredia, vyhodnocovať riziká, a má aj ďalšie povinnosti. Tieto povinnosti a úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania, manažmentu a plnenia pracovných úloh. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci ( ďalej len „BOZP“) je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.
Na základe Zákonníka práce ( zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalej len ZP) zamestnávateľ, zamestnanci a zástupcovia zamestnancov pre BOZP a odborová organizácia navzájom spolupracujú pri plánovaní a vykonávaní opatrení v oblasti ochrany práce a podpory zamestnancov. Odborným zamestnancom, povereným plnením úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a zamestnancom nesmie vzniknúť ujma za plnenie úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Zamestnávateľ je v rámci svojej pôsobnosti povinný realizovať opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci, pričom zodpovedá za škody, spôsobené zamestnancom v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Zákon o BOZP zaviedol na pracovisku systém organizovania BOZP a uložil zamestnávateľovi povinnosť vymenovať zástupcu zamestnancov pre BOZP. Jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť môže u takéhoto zamestnávateľa zastupovať najviac 50 zamestnancov (záleží od toho, či je v tzv. zozname činností s vyšším rizikom, pri ktorých môže vzniknúť závažné poškodenie zdravia zamestnancov alebo pri ktorých častejšie vzniká poškodenie ich zdravia). U ostatných zamestnávateľov môže jeden zástupca zamestnancov pre bezpečnosť zastupovať viac ako 50 zamestnancov, ale nie viac ako 100 zamestnancov.
Zákon o BOZP stanovuje možnosť, aby zamestnávateľovi pri realizácii úloh na úseku BOZP pomáhali i zamestnanci špecialisti. Medzi nich možno zaradiť:
1. KOMISIU BOZP
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 100 zamestnancov, zriadiako svoj poradný orgán komisiu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorú tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a zástupcovia zamestnávateľa, najmä odborníci v danom odbore, pričom nadpolovičnú väčšinu tvoria zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť. Členmi komisie sú spravidla pracovníci bezpečnostnotechnickej služby, zástupcovia pracovnej zdravotnej služby, pracovníci z personálnych útvarov a ďalší, ktorých určí zamestnávateľ.
Komisia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je oprávnená:
a) pravidelne hodnotiť stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, stav a vývoj pracovnej úrazovosti, chorôb z povolania a ďalších udalostí a hodnotiť ostatné otázky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane pracovného prostredia a pracovných podmienok,
b) navrhovať opatrenia v oblasti riadenia, kontroly a zlepšovania stavu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
c) vyjadrovať sa ku všetkým otázkam, súvisiacim s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci,
d) požadovať od zamestnávateľa nevyhnutné informácie, potrebné na výkon svojej činnosti.
Ustanovením komisie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci nie sú dotknuté oprávnenia zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť. Ak u zamestnávateľa nie sú vymenovaní zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť, oprávnenia komisie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vykonávajú zamestnanci. Komisia je povinná zasadať minimálne jedenkrát ročne.
2. PREVENTÍVNE A OCHRANNÉ SLUŽBY
Preventívne a ochranné služby sú odborné služby, poskytované zamestnávateľovi, ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík – vrátane psychosociálnych rizík a ochranou pred nimi. Na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb, ktorými sú bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba, je zamestnávateľ povinný určiť dostatočný počet odborne spôsobilých zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľ, ktorý vykonáva preventívne a ochranné služby vlastnými odbornými zamestnancami, musí byť primerane technicky a prístrojovo vybavený potrebnými pracovnými prostriedkami.
Ak zamestnávateľ so zreteľom na veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky, rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík nemá dostatok odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie preventívnych a ochranných služieb s oprávneným poskytovateľom.
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť odbornému zamestnancovi a dohodnúť s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, alebo s právnickou osobou, ktoré sú oprávnené na výkon preventívnej a ochrannej služby, dostatočný čas na plnenie odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie potrebných preventívnych a ochranných opatrení. Pri určovaní dostatočného času zamestnávateľ zohľadňuje veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky a rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a rizík z nich vyplývajúcich. Odborný zamestnanec preukazuje odbornú spôsobilosť dokladom o odbornej spôsobilosti.
Odborný zamestnanec, fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba – teda tí, ktorí vykonávajú u zamestnávateľa preventívne a ochranné služby, sú povinní podľa potreby navzájom koordinovať svoju činnosť a spolupracovať. Bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba sú povinné najmenej raz do roka vykonať spoločnú previerku pracovísk zamestnávateľa.
Bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba sú povinné spolupracovať navzájom s príslušnými organizačnými útvarmi zamestnávateľa a so zástupcami zamestnancov. Zriadením bezpečnostnotechnickej služby a pracovnej zdravotnej služby, alebo plnením ich úloh dodávateľským spôsobom, nie sú dotknuté povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ani jeho zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti a zdravia zamestnanca pri práci.
BEZPEČNOSTNOTECHNICKÁ SLUŽBA
Bezpečnostnotechnická služba (ďalej len „BTS“) poskytuje zamestnávateľovi poradenské služby v oblasti odborných, metodických, organizačných, kontrolných, koordinačných, vzdelávacích úloh a iných úloh pri zaisťovaní BOZP u zamestnávateľa, najmä z hľadiska primeranosti pracovných priestorov a stavieb, pracovných procesov a pracovných postupov, pracovných prostriedkov a iných technických zariadení, pracovného prostredia a ich technického, organizačného a personálneho zabezpečenia. Úlohy BTS vykonáva bezpečnostný technik a podľa potreby aj iný odborník na prevenciu a ochranu v špecifickej oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Funkciu bezpečnostného technika je možné kumulovať s inými obdobnými funkciami. U zamestnávateľa, ktorý vykonáva činnosti podľa Prílohy č. 1 zákona o BOZP, je možné funkciu bezpečnostného technika kumulovať len s funkciou koordinátora bezpečnosti práce na stavbe alebo technika požiarnej ochrany. BTS pri plnení svojich úloh musí nevyhnutne spolupracovať najmä s komisiou bezpečnosti práce, so zástupcami zamestnancov a s pracovnou zdravotnou službou.
PRACOVNÁ ZDRAVOTNÁ SLUŽBA
Pracovná zdravotná služba (ďalej len „PZS“) poskytuje v súlade s ustanoveniami zákona č.355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (v znení neskorších predpisov) zamestnávateľovi odborné poradenské služby v oblasti ochrany zdravia pri práci, a to výkonom zdravotného dohľadu.
Pracovná zdravotná služba u zamestnávateľa najmä:
a) zisťuje nebezpečenstvá a hodnotí zdravotné riziká, ktoré ohrozujú zdravie zamestnancov pri práci,
b) dohliada na faktory v pracovnom prostredí a na stav pracovných podmienok, ktoré môžu ovplyvňovať zdravie zamestnancov,
c) podporuje prispôsobovanie práce zamestnancom,
d) poskytuje poradenstvo zamestnávateľovi i zamestnancom najmä pri:
1. plánovaní a organizácii práce a odpočinku, vrátane usporiadania pracovísk a pracovných miest,
2. technológiách a látkach, ktoré sa používajú pri práci a ktoré môžu ohroziť zdravie,
3. ochrane a kladnom ovplyvňovaní zdravia, hygiene, fyziológii a psychológii práce, ergonómii, vrátane prostriedkov individuálnej a kolektívnej ochrany,
e) zúčastňuje sa:
1. na vypracúvaní programov ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológií zo zdravotného hľadiska,
2. na opatreniach pracovnej rehabilitácie,
3. na rozboroch pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania, ochorení súvisiacich s prácou a zdravotných rizík,
4. na organizovaní systému prvej pomoci v prípade ohrozenia života alebo zdravia zamestnancov,
f) školí zamestnancov na poskytovanie prvej pomoci,
g) spolupracuje pri poskytovaní informácií, výcviku a výchovy v oblasti ochrany a kladného ovplyvňovania zdravia, hygieny, fyziológie a psychológie práce a ergonómie,
h) dohliada na zdravie zamestnancov v súvislosti s prácou.
Zamestnávateľ zabezpečuje PZS zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí sú s ním v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. V prípade, že nemá na vykonávanie činnosti PZS vlastných zamestnancov, zabezpečuje PZS dodávateľským spôsobom. PZS spolupracuje s BTS, príslušnými organizačnými útvarmi zamestnávateľa a so zástupcami zamestnancov, vrátane zástupcov zamestnancov pre BOZP.
Zabezpečením PZS dodávateľským spôsobom nie sú dotknuté povinnosti zamestnávateľa a jeho zodpovednosť za zabezpečenie ochrany zdravia zamestnancov pri práci.
RNDr. Miroslava Kordošová, PhD., samostatná vedecko-výskumná pracovníčka s bohatými skúsenosťami najmä v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pracovných podmienok, faktorov pracovného prostredia, trhu práce a zamestnanosti, či pracovnoprávnych vzťahov. Venuje sa aj expertným aktivitám na rôznych projektoch, lektorskej a publikačnej činnosti. Na projekte Podpora kvality sociálneho dialógu sa podieľala ako garantka a odborná analytička na 3 analytických výstupoch a v súčasnosti poskytuje poradenstvo v rámci Klientskeho centra odborov.
